...som sa rozhodol, že napíšem nový príspevok...
veď by bolo už aj načase. Nejako to tu nestíham. Možno je to aj tým, že som znovu na novom mieste. (o tom v časti "Môj život")
Dnes je veľká príležitosť niečo napísať (ale môžeš toto čítať aj dnes - verím, že to bude aktuálne aj o pár dní). Dnes (22.9.2019) sa koná v Bratislave "Pochod za život." Ja tam pre povinnosti nemôžem byť. Však viete, kňazi v nedeľu slúžia a pritom kážu, že v nedeľu sa má odpočívať. Ešteže slávenie nedele pre mňa nie je zaťažujúce. Takto si aspoň neodporujem v slovách počas kázne.
Dnes je Evanjelium o nespravodlivom správcovi (porov. Lk 16,1-13). Ja som tiež správca. Spravujem svoj život a čas, ktorý mi bol darovaný. Ani jedno, ani druhé som si nevybral - dostal som to k správe. Bol mi daný rozum a slobodná vôla. Tak sa vzdelávam a cvičím svoju vôľu, aby som bol verný správca.
Jedno som si uvedomil už viac krát. Život je nádherný a veľký dar. Už viac krát som mohol tento pozemský život vymeniť za ten večný. V posledných rokoch si uvedomujem, že ten môj pozemský je súčasťou toho večného. Ale Boh chce, aby som tu ešte bol. Tak žijem, lebo som sa narodil pre život.
Boh rozhoduje o mojom živote tu a o mojom živote s Ním. Verím, že Jeho slová o mieste, ktoré pre mňa pripravil sú pravdivé. Tak sa nebojím, žeby mi ho niekto vzal. Len dávam pozor, aby som si ho ja sám nepremrhal.
Dnes je pochod za ŽIVOT. Už dlhšie sa zamýšľam ako ľudia vnímajú život. Možno preto je tento pochod. Lebo niektorí si myslia niečo iné. Niekedy ale mám pocit, že aj ľudia, ktorí budú pochodovať za život vnímajú "život" inak ako ja.
Včera boli klimatické pochody po celom svete. Kresťanov tam bolo málo. Lebo v Cirkvi sa málo o nich hovorilo. Prenechali sme iným skupinám túto úlohu. Pritom pre mňa aj tie pochody za lepšiu klímu a vyššiu zodpovednosť za klímu bol "pochod za život". Veď Boh skôr ako stvoril človeka stvoril iný život - rastlín a zvierat. Áno, ich život je na inej úrovni. Ale aj v dnešnom Evanjeliu je napísane: "Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?" (Lk 16, 10-12) Potrebujeme teda zodpovedne pristúpiť aj k starostlivosti o Zem - je to náš domov! (porov. Encyklika Laudato Si, 1). Ale aj toto prehliadame, lebo média a politici prebrali túto tému za svoju a my kresťania si myslíme, že to nie je naša starosť - lebo mi sa staráme o dušu a večnosť. A preto ešte aj poniektorí nezabudnú povedať, že Cirkev a teológia môžu za to, čo sa stalo so svetom. Prehliadajú, že Cirkev už pred 50 rokmi poukázala na zodpovednosť za tento svet - ako celok - Pápež Ján XXIII. a Pápež Pavol VI. napísalo o tom celé dokumenty. - Kto chce ten číta a pochopí.
Dotknem sa samozrejme aj otázky ľudského života. Toho najväčšieho daru. Pre niektorých už ani nie, lebo ho vnímajú ako neželaný dôsledok niekoľkých skutočností (pri rôznych situáciach). To, že budem zastávať ochranu života od jeho prirodzeného počatia až po prirodzenú smrť bude niektorým čitateľom asi nemilé. Skôr ja sa im stanem nemilým a príliš radikálnym a netolerantným. Nech sa páči. Myslite si čo chcete. Ale píšem tieto slová v úplnom pokoji a s jasným presvedčeným, že ľudský život nie je nič iné ako len veľké TAJOMSTVO, pred ktorým mám bázeň. Nik mi totiž doteraz nevysvetlil ako je možné, že keď sa stretnú dve bunky začne prebiehať proces, ktorý smeruje k samostatnému bytiu - s nesmiernym potenciálom racionality a slobodného konania a to bez toho, aby tento proces riadil akýkoľvek človek. Rovnako nik nemusí kontrolovať priebeh z dôvodu, že bude treba potvrdiť a naštartovať ďalšiu fázu procesu. Rovnako v prirodzenosti tohto procesu je následná samostatnosť (i keď do určitej miery - napríklad prijímanie potravy a iná vonkajšia starostlivosť) v bytí. Rovnako som nedostal odpoveď prečo tento proces prebieha takmer na 100% rovnako na každom kontinente, v každej sociálnej skupine a i u rozdielne vzdelaných ľuďoch.
Samozrejme, že do viacerých procesov začali vŕtať vedci a začali tento proces ovplyvňovať, rovnako niektoré následné kroky ovplyvňujú rodičia, učitelia atď. ale život, zostáva stále životom v istých rámcoch až do jeho konca, ktorý lekárska veda definuje stále u všetkých rovnako - mozgová smrť a srdečná zástava. Po týchto dvoch dejoch už niet nič. No, do istej miery.
S touto časťou bude možno nesúhlasiť ešte viac ľudí. Ale ja som aj za ochranu života večného. Toho pre ktorý sme sa narodili. Toho života, ktorý nám Ježiš znovu obnovil. Je to život v jednom veľkom spoločenstve - mega veľkom spoločenstve ľudí, ktorí boli povolaní k životu. Tu si dovolím zdôrazniť, že Boh jasne zjavuje, že niet života "druhej" kategórie. Takže - všetci sme si rovní a sme "bratmi a sestrami". A preto som sa rozhodol bojovať za život každého - aj teba, ktorý čítaš tieto riadky aj života toho človeka, ktorého nemusíš, aj toho na ktorého sa hneváš, aj toho s ktorým nesúhlasíš, aj toho ktorý by ti chcel ublížiť (aj keď s jeho úmyslom ublížiť ti nesúhlasím).
Budem sa snažiť robiť všetko preto, aby som chránil ŽIVOT. Lebo Boh je Bohom živých a nie mŕtvych. Pre Neho všetko žije.
Poďme sa o tom porozprávať, aj o tom je pochod. Krok za krokom. Len nezabudnime, že aj pri pochode viacerých ľudí niektorí budú vpredu a niektorí v strede a niektorí vzadu. Nie všetci budú vedieť o všetkom. Nie všetci budú mať z toho rovnaký pocit. Nie všetci prídu dokonca. Nie všetci tam budú dobrovoľne (malé deti tam budú preto, že ich mamička zoberie v šatke). Nie všetci budú chápať legislatíve, ale všetci budú ŽIŤ. Budú kráčať. Prajem aj tebe, aby si kráčal k cieľu. Neprestaň hľadať cieľ, ale pozor.... sústreď sa na krok pred sebou, aby si nezakopol a nespadol na zem.
Ja budem pochodovať inde ako v Bratislave. Budem pochodovať v mojom živote za ochranu Božieho života. Ako jeho správca.
Komentáre
Zverejnenie komentára