Chcem sa podeliť o môj zážitok a skúsenosť z cestovania.
Bol nedeľný večer. Cestoval som z Trenčína do Bratislavy.
Každého, kto aspoň raz cestoval v takomto čase napadne, že cesty a rovnako aj
vlaky sú poriadne plné.
Ja som sa rozhodol cestovať vlakom.
Uvažoval som ktorým spojom pôjdem. Sledujem online stránku
dopravcu a pozorujem, že v najbližšom horizonte mám dve možnosti. Meškajúci
rýchlik - cca 80 minút, je jedna možnosť. Takže by som ho mohol stihnúť i keď
teoretický už mal byť preč. Druhá možnosť je ísť aj riadne plánovaný regionálny
rýchlik - RR spoj, ktorý ide zatiaľ v riadnom čase. Takže je to super. Mám dva
spoje na výber.
Kúpil som si pekne lístok, klasika a môj "univerzál"
t.j. lístok na rýchlik. Bez miestenky, tak aby som mohol ísť akým chcem spojom.
Teda okrem IC.
Na nástupišti bolo dosť ľudí. Veď čakajú na dva spoje. Čakám
i ja.
Sledujem tabule a rozmýšľam, ktorý spoj príde skôr. Ten
"riadny" RR, alebo meškajúci R? Ohlásili ten RR. Ja si prepočítavam
ešte to aktuálne meškanie a vychádzalo mi to, že R príde o 5 minút. Takže ak
dobre počítam cca pred Trnavou by mohol byť ten meškajúci rýchlik uprednostnení
a "pustení" dopredu. V tom prišiel RR. Ten pohľad naň sa mi nedá
zabudnúť. Neskutočne preplnený vlak, v uličkách doslova napchaní ľudia (aj keď
výraz tváre u mnohých už ťažko naznačoval "podobu" ľudskej tváre.
Vyčerpaní vo vydýchanom prostredí.
Chvíľku som uvažoval nastúpiť do tohto spoja, ale nenašiel
som "odvahu". Takmer všetci sa tlačili do tohto RR a to napriek tomu,
že o chvíľu mal prísť ďalší spoj. Myslím, že niektorí ani nenastúpili, lebo už
nebolo miesta. Bolo mi ľúto tých stojacich v úzkych uličkách. Radšej som už
nepozeral na ten vlak.
Nenastúpil som preto, že som si myslel, že nemám čo stratiť.
Meškajúci vlak príde o chvíľu, s vierou som počítal, že tak plný nebude a keď
bude, tak je jedno v ktorom budem ja. A posledná vec, ktorá rozhodla, bola moja
viera, že príde skôr do BA.
RR odišiel. A nastalo čakanie. Počas neho jeden nepokojný pán
jasne a zreteľne dal najavo svoj postoj k "pchajúcim sa" ľuďom v odchádzajúcom
vlaku. "...kde sa tak ponáhľajú, kde sa tak tlačia??! ...
O 5 minút prišiel zmeškaný rýchlik. Prišiel po 70 minútach.
A bol poloprázdny. Či mám lepšie napísať, že bol poloplný?
Zopár nás nastúpilo do vlaku. Našiel som si úplne prázdne
kupéčko. Spokojne som šiel prázdnymi uličkami na plne fungujúce WC (až som
zostal prekvapený, že fungovalo). Cesta bola pokojná. Bol som "sám"...
celú cestu. Tak som si aj dovolil (opatrne) vyložiť nohy na sedadlo oproti.
Urobil som si pohodlie. Cesta nemala žiadne prekvapivé momenty. Až na záver.
Keď sme prišli do cieľovej stanice. Vyšiel som von. Šiel som na MHD...a tam málo
ľudí. Poloplné spoje. Až taký nezvyk. Dôvod? Zmeškaný R prišiel do stanice skôr
ako preplnený a pretlačený RR. Ten, ktorý šiel skôr z Trenčína.
Teraz si už možno budem len domýšľať, ale určite nechcem
posudzovať, ani odsudzovať,... ale viem si predstaviť, ako slovenskí
cestovatelia v preplnenom spoji hodnotia úroveň slovenskej spoločnosti. Aké sú
jej spoje, aké sú jej služby, atd. Veci sa prirodzene kazia, takže v onen večer
v tom mohla byť nemenovaná dopravná spoločnosť nevinne. (Chcem len spomenúť
dôležitý fakt, že oba spoje patrili jednej spoločnosti).
Pre mňa to bola skúsenosť. Prví budú poslednými a poslední
budú prvými...v plnom pohodlí a za rovnakú cenu.
K záveru ešte jeden paradox tohto môjho príbehu. Pre mňa je to
znovu potvrdzujúca skúsenosť, že na veci sa môžeme pozerať z rôznych zorných
uhlov. Napríklad v tejto ceste to môže byť to, že v tom vlaku, ktorým som
pokojne a radostne cestoval bolo množstvo nespokojných cestujúcich, ktorí si
odtrpeli 70 minútové čakanie. Možno neboli až takí spokojní ako ja. Dúfam, že
boli aspoň vďační, že bezpečne prišli do "cieľa".
Komentáre
Zverejnenie komentára