Prečo idem na referendum

Začnem asi tým, že vyjadrím jednu polemiku. Keď sa niekto z menšiny ozve zo svojím názorom ide o jeho slobodné vyjadrenie jeho názoru. Keď sa niekto z „väčšiny“ ozve zo svojím názorom ide o tzv. „necitlivé vyjadrenie diskriminujúce“ názor inej skupiny. Pýtam sa preto rečnícky: Je možné viesť v takejto situácii dialóg?

Z pohľadu väčšiny si myslím, že je možný dialóg. Lebo je ochotná počúvať. Nikde nie je napísané, že výsledkom dialógu musí byť zmena postoja. To, že si väčšina vypočula názor druhého nemusí teda viesť k automatickej zmene postoja a názoru a preto väčšina síce obohatená o pohľad menšiny môže na základe vyhláseného referenda rozhodnúť v neprospech menšiny.

Problém v dialógu môže byť v tom, že menšina už v úvode odsúdi názor väčšiny za „diskriminačný“, „necitlivý“ a v niektorých prípadoch až za „nacistický“, „teroristický“ či „tmársky“.

Prejdem v tejto mojej polemike k inej skutočnosti. Nezvyknem veľmi pozerať TV. Radšej si zájdem do kina, či pozriem film na DVD, alebo na Youtube... aby som nemrhal čas. Priznám sa, občas ale urobím tú vec, že si na chvíľu pozriem aj TV. Veď prečo nie. Nezatracujem TV ako niečo zlé. Raz poobede (cca medzi 16:00-18:00 už si nepamätám presný čas) som si pustil telku. Ako som prepínal programy, tak na jednom som „zachytil“ krátky rozhovor hercov z ktorého mi bolo jasné, že nie sú manželský pár, práve naopak, každý mal iného manžela. Ale vyplynulo z toho aj to, že je to NORMÁLNE mať „iného“. A skončilo to „posteľnou scénou“ – dosť jasne vykreslenou. – to bolo v popoludňajších hodinách.

Znovu idem do polemiky. Toto má byť normálne??? Položím si znovu rečnícku otázku. Boli by ochotní rodičia zavolať svoje dieťa do ich izby aby sa pozeralo na nich ako prežívajú svoje krásne chvíle? Alebo napríklad má byť normálne, aby ich dieťa videlo, ako sa milujú s niekým iným ako ich manželský partner??? (Zoberme si trochu čísla: AIDS... za minulý rok bolo viac ako 50% nových diagnostikovaných pacientov z radov homosexuálnych ľudí – dôvod? - promyskuita. Tu sú aj nejaké čisla: http://www.hivaids.sk/index.php/vyskyt-hiv Je mi to ľúto. Je to ťažká choroba. Už viac rokov robím osvetu o tejto chorobe. Kto za to môže?)

- To že v TV uvidím túto scénu je pre mnohých akože „normálne“. Vraj „taká je doba.“  Ale to, že tu o tom píšem, a že vyjadrujem svoj názor... už vidím, ako niektorí z vás, ktorí to čítate uvažujete, že aký som „netolerantný“, aký som „zaujatý“, aký som „klerofašistický“ a „tmársky“, že „odsudzujem“ a neviem čo ešte. Tu už končí hranica „slobodného názoru a prejavu“?

Vidím tu konflikt dnešnej doby. Nevidíme referendum ako možnosť demokratického vyjadrenia názoru, ale ako bič (lebo zrazu nám nevyhovuje). Pritom ja vôbec nepôjdem na referendum preto, že idem bojovať proti niekomu. Idem vyjadriť svoj názor na otázky. To naozaj na to nemám právo???

(Samotná Ústava SR uvádza,

[Čl. 13

(1) Povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. ] Práva nie sú neobmedzené!)

Čiže referendum je spiatočnícke ak Ústavný súd povedal, že je to v poriadku? A to mám pokladať referendum za hlúposť? Veď 400 000 ľudí ho požadovalo! Mnohým známym som povedal, že ja som petíciu za jeho vyhlásenie nepodpísal. Nepokladal som to za vhodné. Právne sú tieto veci vysporiadané, nič sa prakticky nezmení. Ale keď je vyhlásené, prečo by som nemal ísť? Aby som premrhal 6 miliónov € ? To nie, už aj tak sa v tomto štáte mrhá mnohými prostriedkami a nikto na to nepoukazuje a ide o väčšie sumy. (Napríklad nezmyselné zadlžovanie železníc tzv. grátis lístkami, ktoré aj tak platíme z daní).

Pôjdem na referendum. Prečo? Lebo ide o hodnoty. Už mám dosť toho ako sa v trápnych reality show a lacných „sitcomoch“ zosmiešňuje hodnota lásky, obety, vernosti, usporiadanosti, odpúšťania, zodpovednosti, rozumnosti a ďalších a ďalších, ktoré si naozaj myslím, že ohrozujú našu spoločnosť. Jasné, že okrem týchto „realityshow a sitcomov“ sú tu ďalšie nebezpečenstvá ako napr. alkohol, násilie, drogy, nezamestnanosť, výtržníctvo a iné... ale znovu si položím rečnícku otázku: Kto nás tomu učí? Bolo toto počuť niekedy od Boha, aby sme chľastali, drogovali a mlátili deti, či manželku??? Viem, že kresťanstvo nie je jediný liek na záchranu tohto sveta. A vôbec Ježiš neprišiel zachrániť tento materiálny svet, ale naše duše. – Niečo čo presahuje tento čas a priestor. A manželstvo pokladám aj vďaka Bohu za posvätné a niečo vzácne. Láska, obeta a vernosť a ochota darovať život sú hodnoty.

Áno je smutné, že aj Cirkvi sa toho veľa pokazilo v priebehu rokov boli ťažké obdobia. Áno je pravda, že aj v Cirkvi sa nájde človek, ktorý nie je plne verný Ježišovmu učeniu. I ja sám sa ešte učím mnohým veciam. Ale bol by som hlupák, ak by som preto zavrhol celú 2000 ročnú históriu, tradíciu a skúsenosť. A hlavne bol by som hlupák ak by som odvrhol učenie o láske, odpustení, prijatí, spolužití atď.

Prosím vás nerobte zo mňa despotu, nacistu, a tmára len preto, že pôjdem v sobotu na referendum a odpoviem 3x Áno. Vyjadrím svoj názor. Mám na to právo rovnako ako vy.

Nemyslite si, že vám chcem ublížiť, že nemôžete mať dieťa. Veď vy naozaj nemôžete mať. Lebo ak chcú rodičia dieťa, tak musia byť na to dvaja otec (muž) a matka (žena). A aj to nemajú vždy istotu, že sa narodí. Nie každé spojenie manželov je úspešné a plodné! Je to prirodzené!!! Mohli by sme povedať našťastie, lebo potom by sme mali rodiny aj 300 deťmi. Jednoducho raz to môže byť úspešné a raz nie. Dokonca sa stáva, že zomierajú veľmi malé deti. Mojej starkej zomreli dve veľmi maličké detičky – moje tetičky. Koľko heterosexuálnych párov je neplodných. Koľko ich trpí, že hoci chcú a snažia sa o to prirodzene – a nemôžu! Dieťa je ak by sme to nazvali básnicky „dar“ a „zázrak“. To iba medici a vedci, ktorí na tom zarábajú ťažké peniaze nás presviedčajú, že dieťa si môžeme „vyrobiť“. Ale zabúdame, že pri „výrobe“ jedného zomiera „niekoľko“ tzv. neúspešných – a to nie je sparťanská selekcia „silnejšieho“ – a ukončenie (vražda?) slabšieho? – A pritom zákon o umelom oplodnení kto schválil??? Necelých 150 ľudí v našom štáte. Rovnako necelých 150 ľudí rozhodlo o interrupciách. Tzn. že kto rozhoduje o tom, čo je správne a čo je nesprávne? Ľudia? Ich momentálna nálada? Alebo lepší lobista? Alebo ten, kto lepšie platí? Takéto zákony nechcem. Prepáčte, ale naozaj nechcem. Chcem zákony ktoré platia a sú istejšie ako niečo od nálady. Nerobme si z olovnice kyvadlo... lebo nám stavba, ktorú budujeme spadne. Niektorí sa mi zdá, že im je málo kyvadlo, robia si z olovnice ventilátor. Veď tu ide o ČLOVEKA.

Idem na referendum preto, že mám svoju skúsenosť, nie preto, že bojujem proti niekomu. Bola by to naozaj nespravodlivá vojna. A vôbec chyba je, že niektorí z toho naozaj urobili vojnu. Poďme spoločne spájať našu spoločnosť. Poďme ju spoločne budovať pre dobro všetkých nás. Poďme generáciám po nás ukázať, že sme zvládli demokraticky prijať referendum. Nevieme ako skončí, ale nech skonči v láske. Nie pre rovnakosť... lebo ja nikdy nebudem ako vy, a vy ako ja... iba tak v hrobe si budeme rovní... v prachu zeme...

Každý z nás je človek zo svojou podstatou a dôstojnosťou. Drahí inak zmýšľajúci nehnevajte sa na mňa ak mám iní názor. Ja si tiež ten váš rád prečítam, či vypočujem. Len jedno si však uvedomme, nemôžeme mať všetko. Ja napríklad neviem povedať „R“... mám si preto založiť menšinu „račkárov“ ? Alebo som ľavák... mám si preto vyžadovať pomocou „ľaváckej menšiny“ jazdenie po ľavej strane cesty? Tieto veci neviem zmeniť. Mohol by som spomenúť aj iné veci zo života, ale ide mi o to, že v živote niekedy musíme žiť aj s kompromismi, ktoré nás ťažia. Chcem ich niesť, lebo ma posilňujú a všetci ktorí nesú svoje kríže sú pre mňa povzbudením. Sú pre mňa príkladom.

I vy ste pre mňa príkladom, ktorí máte iní názor ako ja a dočítali ste až sem. Určite to bol kríž.

Všetko dobré vám prajem. A keďže som kňaz... žehnám vám a dobrorečím vám.. +