Už viac dní pred Veľkou nocou sme plánovali, že niekam
pôjdeme. Tak mi napadlo, že by som rád išiel do Hainburgu. Keďže s bicyklami
by bol problém, pozrel som turistickú mapu, či sa tam dá ísť peši.
A veruže som našiel 2 možnosti. Po rovine, a potom
cez les naokolo od Bergu cez Edelstal do Hainburgu. Nič náročné. Veľká
pohoda... 15 kilometrov... a prevýšenie takmer „smiešne“ v porovnaní s Tatrami...
či inými vrchmi... lebo najvyšší bod bol 344 metrov nad morom.
Ako sa blížil Veľkonočný čas... naši meteorológovia nás „strašili“
dažďami. Veruže nám aj "odplašili" asi 10 ľudí. Nakoniec sme išli 6 úletáci. Ráno
o 9:00, sme sa stretli na sv. omši v našom kostole a potom nás
naši príbuzní zaviezli z Bratislavy do Bergu autom, aby sme si nezničili
kĺby hneď na úvod na betónovej ceste...
Z Bergu sme vyšli po značkovanej trase pohodovým tempom
na Konigswarte... tam sme sa pokochali blízkym okolím, lebo mračná ktorých bolo
neúrekom nám bránili vidieť ďalej ako asi 20 km. Nezabránili nám však ísť do
Hainburgu... sme si povedali, že aj keby sme mali zmoknúť ideme.
Predtým som si chcel pofotiť panoramatické fotky... Ako som
sa o to snažil mi stále na displeji písalo „Where are you?“ - ja som si myslel, že to chce „uložiť“ GPS
súradnice, alebo niečo s tým súvisiace... tak vždy som stlačil „späť“ aby
nič neuložilo. A veruže nič neuložilo. To som zistil až doma. Ono mi totiž
hlásilo, že som zle zaznamenával panoramatický pohyb a chcelo, aby som sa
vrátil o „krok“, aby som lepšie nasnímal krajinu... a keďže som dal „späť“
tak nemalo čo uložiť. Okrem toho... ak sa mi to aj podarilo... chcel fotoaparát
odo mňa, aby som to „potvrdil“ a to som nikdy neurobil... takže
panoramatické fotky nemám.
Ale nám iné fotky... pozrite - http://picasaweb.google.com/felix.ofm/BergHainburg
Z vyhliadky sme išli do Edelstalu... cesta bola ešte
ako tak značená. Problém nastal za Edelstalom... tam už nebola žiadna značka.
My sme napriek tomu išli. GPS to istilo. Napriek tomu som ale zastavil auto a spýtal
sa či ideme dobrou cestou. Milý pán s manželkou ma „posadil“ do auta a odviezol
asi 1 km... cez pole, aby mi ukázal kam máme ísť. Potom ma vrátil k ostatným.
Auto mal našťastie parádne „terénne“ J a aj to riadne
využil J.
Keď som sa vrátil k ostatným „padol mi kameň zo srdca“ –
lebo všetkých som ja nahovoril na turistiku a bol by som nerád, keby sme
blúdili. Pritom oni všetci sa tvárili, že sú spokojní, že nemajú pocit, že by
blúdili J
.
Záverečná časť bola veľmi krásna. Išli sme krásnym lesom a celú
cestu nás nezasiahla žiadna vodná kvapka (chápte to tak, že stále nepršalo). To
sa na 2 minúty zmenilo až pri vstupe do Hainburgu. Slabučký dážď nás osviežil a potom
prišlo krásne slniečko. Hrad Schlossberg (neviem prečo som si stále myslel, že
hrad nad dedinou sa musí volať rovnako ako dedina), teda jeho zakonzervované
ruiny, bol krásny. Stojí za tú cestu a za námahu. Rovnako je tam pekný výhľad...
ak teda nie je zamračené. Ale nám to nevadilo.
Bol to krásny výlet s blízkymi ľuďmi. Som rád, že sme
to nevzdali hneď na úvod. Dokonca z Hainburgu išiel spoj 901 do Bratislavy
prázdny. Takže to vyzeralo tak, že prišiel po nás. J
Takto sme teda prežili pekný sviatočný „pochod“... na počesť
Emauzských učeníkov... oni tiež išli z Jeruzalema do Emauz 12 km... síce
potom sa vrátili peši... (my sme si zvoli spomínaný bus) a o 16.00
sme boli doma...
Vďaka ti Pane, za super ľudí, za krásny čas a požehnaný výlet...
znovu sa ukázalo, že netreba až tak veriť „prognostikom“
Komentáre
Zverejnenie komentára