Nachádzame sa v adventnom období a pripravujeme sa
na sviatky Narodenia Pána. Advent je radostné obdobie a nemá charakter
pôstneho obdobia. Naopak má prvky RADOSTNÉHO OČAKÁVANIA DRUHÉHO PRÍCHODU
Ježiša Krista na túto Zem.
Nazrime do svojho vnútra a spýtajme sa sami seba, čo
cítime? Je to radosť? Pokoj? Dôvera? Nádej? Alebo je tam strach, neistota,
smútok?
Prečo spájam tieto emócie v tejto úvahe o ľudskej slobode v čase predvianočnom?
Je to preto, že príčiny týchto negatívnych emócií nám bránia žiť slobodne. Bránia nám
radostne očakávať Kristov príchod. [teda
nie emócie nám bránia, ale ich príčina] Ak chceme byť dobre pripravení na druhý Kristov príchod, je dobré, aby sme boli UVEDOMELÍ, vďaka Jeho prvému príchodu.
[Kristus tu už bol, je a príde. On
už urobil všetko potrebné.]
Naše vnímanie sveta, či samých seba je čierno-biele. Buď som dobrý, alebo som zlý. A keď
som dobrý je to super, lebo si zaslúžim spásu a keď som zlý tak som
v háji. A to je omyl. Aj
jedno aj druhé.
Lebo ak som dobrý neznamená to, že si zaslúžim spásu, lebo tá
je milosťou – teda darom a nie odmenou. A ak som zlý, to neznamená
môj koniec, lebo vždy môžem konať pokánie. [Aj keď pokánie robíme, len asi nedôverujeme Božiemu milosrdenstvu
a tomu, že Kristus prišiel, aby nás zachránil. Na 1. mieste je Boh, na 2.
mieste je ovocie nášho vzťahu s Ním.]. Náš život je omnoho pestrejší. Je omnoho farebnejší. Máme možnosť väčšej voľby, ako si myslíme. [Nie sme náhodou otrokmi našich emócií
a pocitov?]
Často pri reakcii na dnešnú dobu tvrdíme, že je zotročujúca
a že je v nej systém tak nastavený, že nemáme na výber. Sme rozčarovaní, sklamaní a často krát
aj ustráchaní z toho, čo bude. [Rezignujeme]
Príčinou týchto našich negatívnych pocitov
je HRIECH. Adam a Eva za začali báť až po prvom hriechu. Po hriechu
voči Láske.
Náš osobný hriech a v nie malej miere aj hriechy
našich blízkych zaháňajú v nás všetky čnosti. Uvažujme o našom osobnom
hriechu, lebo pri ňom máme väčšiu šancu niečo zmeniť. Nezúfajme, že nám náš boj
nevychádza, ako by sme chceli, pretože dôležitá je Božia milosť. Dôležitá je
Božia láska.
Ísť na spoveď, lebo mi hriech ublížil, že ma trápi, že ja som
zranení nie je dostatočnou ľútosťou. Dôvod našej spovede má byť Božia láska,
Božie milosrdenstvo. A to je dôvod na radosť, to je dôvod na pokoj
v srdci. Prosiť Boha o odpustenie, lebo mu chcem tým prejaviť
vďačnosť za Jeho lásku.
Chýba nám vízia – vidieť do budúcna a schopnosť počúvať
Boha vo veciach, ktoré nám ponúkajú istotu i slobodu a pracovať na
nich. Byť rozhodnejší, byť dôverujúcejší, byť verný! [Rozhodnosť]
Čo hovorí dnes Izaiáš? Zdvihnite oči k nebu a pozrite: kto toto
všetko stvoril? a ďalej: On dáva unavenému silu a
bezmocnému rozmnožuje zdatnosť. Mladí omdlievajú od únavy a junač podlomená
padá, ale tí, čo dúfajú v Pána, načerpajú novú silu, dostanú krídla ako orly,
utekať budú, a neustanú, budú putovať, a neomdlejú.
Aby to nestačilo poďme sa pozrieť na Evanjelium: „Poďte
ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na
seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete
odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Pápež František v novej exhortácii „Radosť Evanjelia“ píše: „vyznávať, že Boží Syn prijal naše ľudské
telo, znamená že každá ľudská bytosť bola povznesená k samému srdcu Boha.
Vyznávať, že Ježiš vydal svoju krv za nás, nám bráni ponechať si najmenšiu
pochybnosť, pokiaľ ide o neobmedzenú lásku, ktorá šľachtí každú bytosť.
Vykúpenie má sociálny význam, pretože >>Boh v Kristovi nevykúpil len
jednotlivého človeka, ale taktiež sociálne vzťahy medzi ľuďmi.<<“
(EG 178)
Naozaj nie je iná možnosť ako žiť náš život? Nemáme na výber?
Tak potom sme nepochopili Boha. Nepochopili sme jeho LÁSKU. On totiž zomrel
preto, aby sme my boli SLOBODNÍ [bez
akéhokoľvek strachu]. Aj o tomto je advent, že už prišiel a znovu príde – ako LÁSKA. Nie je to dôvod na
strach, ale na RADOSŤ.
Svätý František z Assisi, vo svojich „Chválach čností“
píše: „Svätá láska zaháňa všetky diabolské a telesné pokušenia i
všetok telesný strach.“
Kresťan „nemôže,“ ale MUSÍ BYŤ slobodný! Lebo niet
Lásky bez slobody, niet slobody bez Lásky.
PS: Dôkazom toho sú aj mnohé svedectvá mučeníkov, ktorí boli ochotní
podstúpiť tu najväčšiu obetu lásky. Boli slobodní pre vieru v Boha.
PS2: Rozmýšľal som, či dám to prvé PS, lebo som
sa „bál“ či sa nenaľakáte takej veľkej slobody. Ale strach som dal bokom.
Verím, že Vás svedectvo mučeníkov povzbudí rovnako ako mňa.
*príspevok bol pripravený ako príhovor na mládežnícku sv. omšu 11.12.2013, Františkáni BA
Komentáre
Zverejnenie komentára