Dnes by som sa chcel
zamyslieť nad praktickou mystikou Františka z Assisi, v konfrontácii s
egoizmom. Zamyslíme sa v krátkosti nad pojmami „mystika“ – „praktická mystika“
a „egoizmus“.
Pre mňa samého bola mystika
niečím nedosiahnuteľným. Nerozumel som abstraktným skúsenostiam, pocitom
a hlbokým duchovným zážitkom niektorých svätcov. Bolo to do chvíle, kým
som [po dlhom váhaní] nespoznal knihu
„Rukoväť
kontemplatívnej modlitby“ od španielskeho františkána Francesca z Osuny
(+1540), ktorý ju vykreslil veľmi konkrétne a prakticky. Preto sa nebojte tejto
témy. J
Rovnako môžeme povedať aj
o Františkovej mystickej skúsenosti. František napriek mnohým písaním
dielam, ktoré zanechal, nikdy nepísal výslovne mystické diela. Práve naopak.
Jeho skúsenosti a život poukazujú na praktickú
podobu mystického vnímania a praktického života a to aj
v jeho modlitbách a listoch.
Obrazy, ktoré používal
poukazujú na mystický pohľad, ale v zrozumiteľnom praktickom význame. Je
to napr. jeden z jeho duchovných zážitkov v procese obrátenia – stretnutie s malomocným v ktorom
spoznal Krista. Toto poznanie mohlo byť len vďaka vnútornému pohľadu (rozpoznaniu
postoja) a v praktickom prežití (zídení z koňa a objatí
chorého).
Teda môžeme vidieť tri body/kroky:
1. láska; 2. chudoba; 3. minorita [Týchto bodov sa dotknem ešte neskôr.]
Čo je to mystika?
MYSTIKA – má svoje miesto v
duchovnom živote. Možno sa s týmto pojmom málo stretneme, keďže racionálne
a materialisticky orientované uvažovanie dnešnej spoločnosti tento pojem
vymedzuje a je mu prakticky cudzí. [Možno
práve pre tento postoj je tu snaha mnohých duchovných smerov priniesť „mystiku“
do života človeka, ale vo veľa prípadoch je to nie v súlade
z kresťanskou tradíciou]
Aj my si možno v duchu
povieme, že MYSTIKA je niečo, čo sa nás netýka a je nám cudzia [aj keď hneď preto nemusíme byť materialisti
a racionalisti]. Môže to byť preto, že je nám neznáma.
Ján Letz v knihe
„MYSTIČKY ZÁPADU“ vysvetľuje pojem „mystika“ v prenesenom význame ako „schopnosť zavrieť oči a nahliadať
vnútorným zrakom“. Mystika nie je jednoduchá, lebo je súborom procesov,
ktoré sa dejú „pod“ a „nad“ alebo „na okraji“ – zvyčajných skúsenostných a poznávajúcich
procesov. – toľko Letz. [poznámka: zvyčajné – teda každodenné? ja myslím, že
áno]
Chcem zároveň spomenúť „cieľ“
mystiky – t.j. „spontánne dosiahnutie
i cieľavedomé navodenie stavu zjednotenia či bezprostrednej relácie (živého dotyku) medzi človekom a Transcendenciou (Bohom, Duchom, Absolútnom, Božstvom,...)
Vráťme sa k Františkovi
z Assisi. – Jeho túžba a voľba, zriecť sa materiálneho sveta je túžbou vidieť
„pod“, „nad“ či „na okraj“ vecí cez konkrétne skúsenosti. Chudoba bola pre
Františka cestou a oslobodením sa od všetkého čím vtedajšia spoločnosť
bola preplnená [ bohatstvom ], lebo
bránilo tomuto pohľadu. Môžeme teda povedať, že jeho oslobodenie sa prejavovalo
mystickým vzostupom [ä] skrze Chudobného [Krista] k duchovnému stavu
v celej úplnosti [v konkrétnom
skutku].
Františkova mystika rovnako
vychádza z osobného stretnutia
s Ukrižovaným Kristom – Láskou v San Damiane, ktorá je opozitom pre egoistické správanie.
V Kristovi František nachádzal pevnú cestu – a v Evanjeliu videl
stopy, ktoré chcel nasledovať v svojom živote a to cez konkrétne
skutky lásky. Nie zbytočne sa hovorí o františkánskej spiritualite ako
o kontemplatívno–aktívnej spiritualite.
Pohľad na EGOISZMUS
Egoizmus alebo sebectvo je
cielené uplatňovanie osobných záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce
záujmy iných. Spoločnosť v ktorej žijeme nás upokojuje a vyzýva
k tomu, aby sme boli „zdravo
egoistický“ lebo „celkové obetovanie sa pre iných a zanedbávanie seba samého
je veľmi nebezpečné. Nedá sa všetkým vyhovieť a očakávať od nich nepretržitú vďačnosť.
Okrem toho si môžu ľudia ľahko zvyknúť na situáciu, že niekto im niečo dáva
nezištne, pričom si myslia, že "tak to má byť" a "že pokiaľ to
tá osoba tak robí, očividne jej to vyhovuje". (zdroj: Aktualne.sk)
Ako by sme sa na to pozreli očami sv. Františka ?
To, že niekomu „teraz“
pomôžem neznamená, že sa zanedbávam. František nestratil nič zo seba, keď sa
stretol s malomocným. Venoval mu
svoju lásku, preukázal svoju chudobu a pozdvihol malomocného dôstojnosť
a šiel ďalej. Aj Ježiša Krista žiadali, aby zostal v meste
a stal sa ich kráľom, ale on šiel preč. V osobe Ježiša Krista vidíme
aj opačnú skúsenosť, - keď mu oznámili chorobu Lazára, nešiel hneď, ale
povedal, že „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby
ňou bol oslávený Boží Syn.“ – a to dokáže vidieť len ten, kto pozerá „pod“, „nad“ a
„na okraj“. Takto môžeme hľadieť aj na spásne
dielo Ježiša Krista na Kalvárii. Spomínam to preto, že svätý František zažil
z tejto skúsenosti veľmi konkrétne rany v podobe stigiem, ktoré
prijal na hore La Verna.
Iným názorom dnešného sveta je, že egoizmus nie
je hriech,
ale úplne prirodzený ľudský prejav. A tak, riadiac sa princípom egocentrizmu, môžeme
zo svojho života vylúčiť veľa zbytočného informačného, ideového, duchovného,
náboženského odpadu, ktorý sa často vydáva za „všeľudské hodnoty”. (zdroj: Aktualne.sk)
Keby sme však vylúčili duchovné – kresťanské –
princípy z nášho života, stratili by sme práve ten „vnútorný pohľad“ „pod“ a „nad“ alebo „na okraji“ [MYSTIKU] k trom
krokom viery - 1. láske;
2. chudobe a 3. minorite [PRAKTICKOSŤ]
V Liste veriacim – František píše o tom,
že „Matkami, [ sme vtedy ] keď ho [ Ježiša ] nosíme v srdci a vo
svojom tele skrze božiu lásku a čisté a úprimné
svedomie;
rodíme ho [ Ježiša ] skrze sväté
konanie,
ktoré má iným svietiť ako príklad.“ (LVer
10)
Františkovho ducha by sme mohli vyjadriť
aj slovami:
„Všetko, tj.
každého tvora miluj, ako môžeš. Len si daj pozor na to, aby si si ho
neprivlastnil! Tento aforizmus vyjadruje základný
postoj františkánskej chudoby!“ (Zdroj: Alojz Moc, OFM)
Náš cieľ [a mohli by sme povedať,
že aj praktickej mystiky] je:
-
najskôr milovať každého tvora v Bohu, a to cez Ukrižovaného Krista;
-
a v dokonalejšom zmysle slova milovať Ukrižovaného v každom tvorovi.
Iba Láska nás dokáže oslobodiť
a pomôže nám upriamiť náš vnútorný pohľad od seba (a egoizmu) viac na
druhých (vidieť Krista – t.j. mysticky nahliadať a konkrétne milovať).
Láska nám už povie, čo je dôležité, lebo nikdy to nie je na prvý pohľad jasné.
Preto
treba aj „kus“ pokory. Tú nemajú egoisti, ale mystici.
(spracované ako príhovor na mládežnícku sv. omšu - 6. novembra 2013, BA)
publikované aj na http://mladez.frantiskani.sk/
Komentáre
Zverejnenie komentára