Jeho prvý príhovor som videl viackrát. Bez komentárov a bez
prekladu, v taliančine. Neviem veľmi po taliansky. Rozumiem len pár
slovám, ale myslím, že rozumiem nonverbálnej komunikácii. Oslovil ma.
Prečítal
som si viacero jeho životopisných profilov a spôsobuje to vo mne stále
väčšiu radosť. Okrem tejto radosti vo mne rastie aj túžba poznať tohto človeka,
ktorý sa stal naším novým pápežom. Už doteraz vykonal toho veľa, za čo som mu
vďačný.
Vernosť Kristovi
a jeho svedectvo lásky voči biednym je silným hlasom, ktorý zaznieva bez
toho, aby tento človek niečo povedal. O čo silnejší bude jeho hlas ak
niečo povie. Ako som sa vyjadril niektorým mojim bratom a známym budú
tieto slová tak silné, že nás to bude „bolieť“ – Bolieť v pozitívnom zmysle,
pretože keď lekár niečo lieči, čo je zranené, občas použije prostriedky, ktoré
nie sú v prvom rade príjemné. Dôležitý je však úmysel a cieľ. Úmysel
je ozdraviť naše vzťahy, našu lásku a cieľ budovať spoločenstvo –
bratstvo, sesterstvo – jednoducho Cirkev.
Pápež František je človek verný
Bohu a verný Cirkvi. Verný Bohu, lebo ho miluje a rád sa s ním stretá
v dialógu – modlitbe. Verný Cirkvi, lebo ju miluje a vie, že bez nej
by nepochopil správne Boha. S Bohom aj s Cirkvou chce byť zjednotení
v modlitbe a v dialógu. Prosí o modlitbu, lebo vie, že tá nás
všetkých zjednotí, ale komunikuje i s nami – žiada si mikrofón a píše
na Twitter. Bude veľmi dôležité pozorovať, čo náš drahý pápež povie, ale aj čo
urobí, lebo je to muž činu.
Začína ďalšia
epocha Cirkvi. Nový kontinent, nové meno, ktoré tu doteraz neboli. Čo tu však
už dlho je, je Duch Svätý, ktorý riadi celý tento svet. Modlime sa, aby sme
týmto spôsobom vytvorili dialóg s Bohom a vedeli sme rozpoznať
znamenia čias a kreatívne na ne zareagovali. Je tu nová výzva a silné
„gesto“ ktoré jasne naznačuje aká doba nás čaká – doba Františka. Jedna veľmi
silná doba tu už bola pred 800 rokmi. Tiež to bola doba Františka. Súvis medzi
týmito dobami vidím už teraz. Pred 800 rokmi to bol František, ktorý reformoval
Cirkev takým spôsobom, aby to prišlo až k pápežovi. Dnes je to František, ktorý
reformuje Cirkev takým spôsobom, aby to išlo od pápeža. Súvis je v tom, že každý z nich
začína reformu od seba.
Komentáre
Zverejnenie komentára