... iba ten, kto je iný ....
pri pozorovaní života, ktorý mi Boh dáva poznať chcem dnes uvažovať o zvláštnej inakosti. Nebojte sa nebudem písať o homosexualite, aj keď si myslím, že samotná úvaha by nebola na škodu. (to preto, že na Slovensku sme skutočne dosť neznášanliví voči tejto skupine ľudí – aj keď niekedy si za to môžu sami svojím správaním.)
Chcem písať o našom kráčaní s davom. Začnem citáciou obľúbeného autora Tomáše Halíka (Advent – Úvahy na prahu tisíciletí, 2011):
„Ne, nebojte se, nebudu lamentovat, že nám podbízivé vánoční reklamy a komerční průmysl ukradly a znehodnotily tichou poezii adventu. Kdo si nechá advent takto ukrást, je to jeho věc a jeho škoda. Kdo žije svůj život bez vnímavosti k onomu rozdělení času vyrůstajícímu z dávnych vrstev tradice a neslyší poselství jednotlivých období roku, aby s nimi harmonizoval svůj život – ba když sám výraz „vnitřní život“ ho naplňuje rozpaky či dráždí -, i to je jeho volba.
Pokládám však za důležité, aby ti, kdo pro sebe chtějí tuto rovinu života uhájiť, případně ji objeviť, k tomu měli příležitost a aby tu byl někdo, kdo je, budou-li chtít, do oněch věci zasvětí a povzbudí je, aby své úsilí nevzdávali, ať svět okolo žije čímkoliv.“.
... ako sme prežili posledný čas? Sme s ním spokojní? Ak je naša odpoveď pozitívna je to dobré, pretože sme využili všetky prostriedky od Boha, ktoré nám dal k tomu, aby sme naplnili svoj život niečím hodnotným; napríklad pokoj, radosť a láska. Toto sú iba niektoré hodnoty, ktoré stoja za to.
Ak nie sme spokojní, a ak nie je naša odpoveď pozitívna, môžeme sa ešte opýtať – Prečo? Veľa výhovoriek ale nehľadajme. Nikto nám nemôže viať slobodu v našom srdci. Ani komunistický režim, ani sekularizmus, ani postmoderna, ani reklama, ani stres, nikto. T. Halík to píše jasne – „kdo si nechá advent takto ukrást, je to jeho věc a jeho škoda“. Jeho.
Pri tomto uvažovaní nad inakosťou, mi v mysli vychádzajú na povrch životy mnohých svätých. Vlastne ani nie mnohých, ale všetkých. Sú iní. Všetci od všetkých. Kráčali proti „normám“ svojej doby, proti „zaužívaným“ očakávaniam doby. Boli iní a preto sa stali svätými. Využili možnosť zvoliť si žiť lásku, ktorá im dala možnosť postaviť sa na stranu toho, ktorý je dôležitejší. Možno pri tom všetkom mali aj istotu, ale vždy to bola „iba“ istota VIERY. Skúsenosť vzťahu z Bohom im „nedovolila“ kráčať (niesť sa) po prúde doby, spoločnosti, kultúry, či snáď neusporiadaného náboženstva.
Ak budeme chcieť (je to naša voľba; „kdo pro sebe chtějí“) budeme môcť kráčať s väčšou radosťou za tým, ktorý nás urobí naozaj šťastnými. Využívajme každú dobu na našu prípravu. Nielen advent, alebo pôst. Veď nevieme „ani dňa, ani hodiny“... možno už práve teraz prežívame svoj životný advent. V žiadnom prípade sa nebojme a nemajme strach. Celý náš život je prípravou na niečo väčšie. Nebojme sa byť iní a rozvíjať to, čo Boh do nás vložil. Vnímajme duchovný život, ale nezabúdajme na ten pozemský. Nevzdávajme sa nášho „sna“ a našej túžby patriť Bohu, robiť dobré veci a žiť lásku, aj keď by to mala byť cesta kríža.
(ak nebude fungovať horný link, vypočujte si niekde skladbu LES MISEABLES – I DREAMED A DREAM)
Boha nám nik nevezme. Boh nie je mŕtvy. ON JE ŽIVÝ.
Komentáre
Zverejnenie komentára