Pred odchodom

... predposledný z Leuvenu...

            ...aby som nezabudol na Nový rok J tak vám ho prajem čo najkrajší. Nech v ňom cítite prítomnosť Boha a jeho lásky... ON je prítomný v našom živote, len ho treba spoznať... J

            Ja som v Leuvene strávil aj „Silvester“ aj Nový rok. Bola to taká pohodka. Večera bola taká, mohli by sme povedať „štedrá“. Bolo niekoľko chodov. Boli také sýte, že sme to s bratom Antoniom zakončili posledným chodom.... pre-chodom po meste. Išli sme sa pozrieť na námestie, koľko ľudí očakáva nový rok. A veruže sme boli prekvapení. Na uliciach takmer nikoho, na námestí ešte menej. Čas ukazoval na hodinách 22.00 a nikto neoslavoval. Všetci postávali pri baroch, alebo v baroch. Žiadna hudba. Len pripravené veľké pódium.

            Keď sme sa vrátili domov, ostatní bratia už boli rozchodení po izbách na ceste k spánku. Tak som išiel aj ja na izbu. Pred polnocou som šiel do kaplnky. Poďakovať Pánovi za krásny rok, odprosiť za chyby v ňom a poprosiť o nové milosti. Po polnoci som šiel pozrieť ohňostroj. Ten však nebol. (Tu bol veľký ohňostroj 23.12., na konci vianočných trhov.) Počul som len výbuchy po ulici. Už sa mi nechcelo nič robiť, tak som šiel spať.

Nový rok bol pokojný. Okrem omše som si stihol pozrieť 2 rozprávky. Ešte, že na youtube dávajú celé. J

            Po novom roku ma čakalo veľa práce s písaním článkov. Tak som veru aj na nich makal. Pauzu som si urobil 6. januára na „Tri krále“, keď som šiel do blízkeho Mechelenu.

Mechelen..

            ... krásne mesto. Historicky veľmi dôležité. Sídlili v ňom nejaký čas aj flámsky králi s rodu Habsburgovcov. Dokonca toto mesto bolo skôr arcibiskupstvom, ako Brusel.

Klasicky som si prešiel kostoly v tomto meste. Boli krásne, ako to dokazujú aj fotky v mojej galérii. V katedrále bola prístupná aj 97 metrová veža s 538 schodmi. Veža nebola dokončená – mala mať až 167 metrov. Nachádza sa v nej asi 98 rôznych zvonov o celkovej hmotnosti viac ako 80 ton. V podstate sú to dve zvonkohry, ktoré pravidelne vyhrávajú. (v mojej galérii je aj video). viac o meste je tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mechelen (ale vráťte sa J )

http://picasaweb.google.com/felix.ofm/mechelen aj s videom na zaver... (trochu tam funím, ale po 538 schodoch... čo mám robiť? J )

skúšky

            Skúšky som mal celkom 4. Predmety, ktoré som navštevoval boli: Pastoral Theology, Interreligious Dialogue, Practical Ecclesiology, Pastoral ministry with the Deaf and Partially hearing. Teraz na konci pokladám túto voľbu za dobrú. Boli to praktické veci, ktoré mi rozšírili moje možnosti vnímania sveta aj z inej perspektívy. Zároveň mi priniesli aj viacero podnetov, ako ísť hlbšie do podstaty veci, a ako sa neuspokojiť s tým, že to čo funguje na Slovensku je to jediné možné.

            Skúškový systém je tu iný ako na Slovensku. Približné otázky na skúšky nám na konci prednášok dali prednášajúci k dispozícii. Prihlasovanie na skúšky prebehlo ešte v októbri pri registrácii predmetov, takže termíny som vedel už odvtedy. Na niektoré sme museli minimálne 10 dní dopredu odovzdať písomné zadania. Všetko samozrejme v angličtine. (Chcem poďakovať za pomoc pri preklade a korekcii mojej angličtiny. Bez pomoci priateľov by som to tu nezvládol tak dobre J )

Čo ma prekvapilo, že keď som prišiel 15 minút pred „termínom“ do školy, nikoho tam nebolo, príp. iba jeden spolužiak. V čase, (1x aj pred časom, kedy mala „začať“ skúška) otvoril profesor dvere, privítal študenta a buď mu dal otázku, alebo si ju sám vylosoval z pripravených papierov. Potom nasledovala príprava, zhruba 30 – 40 minúť. Počas tejto prípravy odpovedali už študenti, ktorí mali prípravu za sebou. (To jest, že systém je tak nastavený, že žiak sa registruje na konkrétnu hodinu v ktorej sú 3 alebo maximálne 4 študenti – 15 minút / 20 minút odpoveď) Odpoveď trvala presne stanovený čas. Ani o minútu viac. Teda buď tých 15 alebo 20 minút. Počas nich som rozprával, čo som mal pripravené a občas do toho vstúpil profesor svojou otázkou. Po uplynutí limitu sa pekne rozlúčil a išiel som domov. Takže sa mi stalo aj to, že napr. skúška mi mala začať o 11.00 a ja som o 12.15 už bol v našom dome.

Výsledky neviem. Tie budú zverejnené až na konci mesiaca, keď budú mať všetci študenti po skúškach. A budú oznámené mailom. Tak tomu sa hovorí vyšší level objektivity. Netrúfam si napísať svoje hodnotenie. Som však pokojný (nie spokojný) pretože cítim, že som vykonal čo bolo v mojich silách.

Po skúškach som si na záver pobytu doprial fakultatívny výletík do krásneho mesta ... Londýn..

Londýn

            Možno aj vy ste zachytili všetky tie správy o počasí v Európe. A nás sa dotkli. Vlak EUROSTAR vyznačujúci sa presnosťou a rýchlosťou išiel pomaly a s meškaním. To sa odrazilo na našom príchode do Londýna – 2 hodinové meškanie.

            Išli sme rovno na sv. omšu do Westminsterskéj katedrály. Odtiaľ sme išli k Westminsterskému opátstvu – miestu korunovácií. Následne k parlamentu + Big Ben, odtiaľ okolo St. Paul, k Toweru. Pri kráľovskom Towery je aj Tower Bridge.

Toto všetko sme absolvovali peši v náramnom sychravom počasí. Od Toweru sme išli 150 ročným metrom na Oxford street. Vybrali sme sa smerom na Picadilly a do National Galery. Skvostná galéria s umeleckými dielami svetových velikánov ponúkala naozaj pestré možnosti rôzneho druhu. Je to určite jedinečná možnosť pozrieť si naživo diela Michelangela, van Gogha, či Rembranta. Zblízka sledovať ich maľby a spôsob ich maľovania. To na fotkách nevidno...

Z národnej galérie sme sa znovu peši vybrali k stanici mestra na Oxford street v preplnenej pešej doprave... veď je to aj ulica, kde sa denne pohybuje takmer 1milión ľudí. Večerný vlak išiel v riadnom čase. Počasie už bolo stabilnejšie, ale aj tak sme nešli plnou rýchlosťou.

Niekto si povie, že 7 hodinový Londýn je krátky čas. Áno je to pravda. Je to málo na Londýn, ale nie je to málo na to, aby si mohol človek všimnúť viacero detailov, ktoré mu v hlave zostanú a vytvoria obraz o živote turistu vo kosmopolitnom meste.

Dávam do pozornosti foto: www.picasaweb.google.sk/felix.ofm/london