Amsterdam, Anna Franková a západná kultúra

Spočiatku som si myslel, že budem písať len o návšteve Amsterdamu. Ako som tak rozmýšľal nad tým všetkým, prišiel som k záveru, že budem písať o tom trochu viac. Bude to ani nie tak cestopis, ako pohľad na kultúru tohto mesta a miesta.

(tutaj foto ako doplnok https://picasaweb.google.com/felix.ofm/Amsterdam12 )

Prečo celý príspevok?

            Asi preto, že veľmi dlho som spracovával moje osobné dojmy z návštevy tohto mesta. Preto aj tieto moje riadky berte naozaj ako subjektívny pohľad, ktorým sa síce snažím kriticky zhodnotiť „pre a proti“ tohto mesta, ktoré som za pár hodín mohol zažiť. Do Amsterdamu som odchádzal z informáciami načítanými z rôznych prameňov a taktiež z informáciami, ktoré mi podali ľudia, ktorí toto mesto už navštívili. Keďže to bol jednodňový výlet vedel som, že veľa toho nestihneme a môj pohľad nebude celistvý.

Najskôr v krátkosti o meste:

Amsterdam je hlavné mesto Holandska. Je o niečo väčšie ako Bratislava. Má okolo 700 000 obyvateľov (s okolím viac ako milión). Žije v ňom viac ako 170 národností. Svet ho pokladá za najmultikulturálnejšie mesto na svete. Navštívi ho ročne niekoľko miliónov turistov.

Miestny lodný prístav je jeden z najväčších európskych prístavov. Letisko blízko mesta je 4 najväčším v Európe.

Religiozita v Holandsku je rozmanitá. 30% katolíkov, 20% protestantov a 4% moslimov a takmer 35% tých, ktorí sa pokladajú za „neveriacich“. Keďže prevažná väčšina katolíkov žije na juhu, môžeme predpokladať, že v severnom Amsterdame je katolícka cirkev v menšine. Dokazuje to aj tabuľka:

#	Catholics	Population	Percent Catholic	Diocese
1	1,085,000	1,141,889	95.02%	Roermond
2	1,394,382	2,066,317	67.48%	's Hertogenbosch (Bois-le-Duc)
3	513,890	1,099,865	46.72%	Breda
4	829,184	3,836,649	21.61%	Utrecht (Archdiocese)
5	522,165	2,748,320	19.00%	Haarlem
6	579,816	3,527,895	16.44%	Rotterdam
7	120,000	1,700,000	7.06%	Groningen

Amsterdam napriek tomu, že je hlavným mestom nie je sídelným miestom biskupstva. Patrí pod diecézu Haarlem. (t.j. iba 19% katolíkov).

Dosť bolo úvodu J a poďme nato, čo ma vlastne oslovilo na tomto meste, ktoré bolo založené niekedy v období 12. storočia ako malá rybárska dedinka. (Napriek tomu, že som bol členom skupinky študentov, budem písať moje osobné dojmy. Preto niekedy bude zmena osoby a čísla.)

..poďme na vec...

            Už po prekročení hraníc z Belgicka do Holandska človek spozoruje zmenu. Spočíva v rovnej krajine, ktorá je popretkávaná početnými kanálmi pomedzi polia a typickými veternými mlynmi, ktoré slúžili okrem iného aj na prečerpávanie vody, ktorej je tu v tejto prímorskej krajine neúrekom. Dosť veľká časť územia totiž leží nižšie ako hladina mora a vznikla vysušovaním.

            Ako sme prišli do Amsterdamu hneď ma zaujala architektúra. Je špecifická pre toto mesto. Niektorí ju aj nazývajú, že „Amsterdamská škola“. Domy sú úzke, jeden vedľa druhého a často sú naklonené. Jeden dopredu, iný do boku. Má to svoje čaro. Mne osobne sa veľmi páčili tieto domčeky. Aj samotné ulice sú veľmi pekné. Sú síce úzke, čo môže niekedy domácim spôsobovať nemalé problémy, ale zjavne si na to zvykli. Po uliciach je veľmi veľa zelene, predovšetkým stromy. To som si uvedomil, až keď som videl jednu pohľadnicu, ktorá bola urobená z lietadla. Takmer každá ulica má stromy. Dáva to peknú atmosféru mestu.

            Po príchode do centra sme si kúpili mapu. Historické centrum je malé ale nie až „tak malé“. Určite sa nedá zvládnuť prehliadku za deň ako napr. centrum v Bratislave. Biblicky by sme to mohli vyjadriť, že cesta cezeň trvá tri dni. (To pre mnohé zákutia, ktoré vás pohltia a zoberú vám veľa času).

            Najskôr sme prišli na „hlavné námestie“ Dan, ktoré bolo naším hlavným orientačným bodom. Tu sa nachádza kráľovský palác, ktorý už nie je veľmi používaní, lebo kráľovská rodina žije v Haagu. V Amstrerdame je veľa múzeí. Sú však drahé a nepoznajú študentské zľavy, tak sme si povedali, že sa nebudeme špecializovať na múzeá.

            Prvý kostol, ktorý sme chceli navštíviť bol hneď vedľa kráľovského paláca. Netypický patróni tohto chrámu sú Mojžiš a Áron, ktorým je zasvätení. Kedysi patril našim bratom františkánom, ale teraz bol zatvorení a už sa nevyužíva na pravidelné bohoslužby. Skôr slúži na kultúrne udalosti, ako viacero kostolov v tomto meste.

Následne sme sa vybrali k domu Anny Frankovej. Možno ju poznáte. Zomrela ako 15 ročná v koncentračnom tábore v Nemecku. Pred tým sa však so svojou rodinou a ďalšími ľuďmi ukrývala v dome takmer 2,5 roka. (O Anne nižšie samostatná časť). Dom sme našli. Je zaujímavé, že sa im podarilo tak dlhý čas skrývať takmer v centre mesta. Je v ňom múzeum. Nakoniec sme sa nevstúpili doň. Len sme si to prezreli zvonku a odfotili sme sa pri soche Anny. (Teraz po čase je mi trochu ľúto, že som nešiel pozrieť dnu. To vysvetlím nižšie v samostatnej časti.)

Od domu sme išli k známemu kostolu Westerkerk. Tento kostol spomínala aj Anna vo svojom denníku, lebo sa nachádza blízko. Chrám je veľmi pekný. Čo nás prekvapilo, že keď sme do neho vošli bol vykúrení – t.j. že bolo v ňom teplučko. Čo nás aj potešilo, lebo vonku bolo chladno J. Kostol už neslúži pôvodnému účelu. Je z neho koncertná sála. V tomto kostole je aj pochovaní slávny maliar Rembrant. Len nikto nevie kde presne.

Vonku pri kostole sa nachádza triagonálny pamätník homosexuálnym obetiam z čias holokaustu. Dalo nám zabrať kým sme pochopili, že to nie je jednoduchý pamätník, ale celá zostava v priestore.  

Následne sme prešli uličkami okolo kanálov smerom k hlavnej stanici. Je veľkolepá. Ako aj na fotkách vidno. V jej okolí sa nachádzajú dve veľké parkoviská pre bicykle.  Cyklistov v Amsterdame nájdete na každom kroku. Keďže mestská doprava je drahá a cesty ako som už spomínal úzke je to najideálnejší spôsob dopravy. A rozhodne aj najvyužívanejší. Okrem množstva bicyklov je zaujímavé si uvedomiť, že v Amsterdame má veľa domov okná bez závesov. Možno je to tým, že v tomto meste je podobné počasie ako v celej oblasti často daždivé. A keďže ľudia chcú viac svetla tak nedávajú závesy ani záclony do okien. Môže sa celkom ľahko stať, že keď sa pozriete do niektorého z nich uvidíte ako v kuchyni niekto sedí alebo si pripravuje jedlo, príp. ako niekto sedí v izbe a pracuje.

Od stanice sme sa pobrali ku veľkému kostolu sv. Mikuláša, ktorého tu lodníci majú ako svojho patróna. (inak na sv. Mikuláša je v Holandsku „veľký“ sviatok – dávajú si dary takmer ako u nás na Vianoce). Samozrejme aj tento kostol bol zatvorení. Ale podľa otváracích hodín sme len zmeškali jeho „otvorenosť“ J A dokonca v ňom bývajú aj sv. omše, čo nás potešilo. Ale išli sme ďalej. Našli sme ďalší kostol. Teda – to čo z neho zostalo, lebo už bol prerobení na reštauráciu. Tak sme išli smerom k OudeKerk. Je to najstarší kostol a veľmi krásny. Skôr však musím spomenúť inú atrakciu tohto mesta. Respektíve dve.

1. Coffeshopy – nie nebojte sa nezaspávali sme, že by sme museli ísť na kávu. Ono totiž to, tie coffeshopy nie sú vôbec kávové obchody. Je to obchod v ktorom môže každý nad 18 rokov kúpiť legálne ľahké drogy – poväčšine marihuanu, alebo iné haluciogénne veci (huby, a iné). Vôňa z týchto produktov je cítiť takmer na každej uličke. Napriek tomu, že zákon hovorí iba o užívaní v coffeshopoch alebo v budovách, niektorí fajčia tieto výrobky aj na ulici.

2. Sexshopy – alebo ako to nazvať. Jednoducho ako sme kráčali k Oude Kerku nedalo sa vyhnúť „Red light districtu“ – čo je oblasť v ktorej je veľmi veľa erotických podnikov. V niektorých domoch sú vo výkladných oknách živé ženy, ktoré sa ponúkajú ako tovar. A to dokonca aj v okolí samotného OudeKerku. Je to druhá veľmi známa a často propagovaná „atrakcia“ tohto mesta. Tiež sa v tejto oblasti nachádza múzeum marihuany a erotiky.

            Ak si teraz myslíte, že ako sa cítia ľudia, ktorí idú do toho kostola na sv. omšu môžete zostať spokojný. Lebo ten kostol už dávno nie je využívaní na sv. omše. Je z neho galéria. Poviem vám však, že takúto kombináciu architektúry som ešte nevidel – a to som prešiel viacero miest. Môžete sa presvedčiť tu: http://www.oudekerk.nl/en/ ale vráťte sa J. Je to najstaršia budova v meste. Naozaj pekná.

Takto nám ubehol celý deň. Keď sme vyšli z Oude Kerku sme si už museli mesto pozerať pri svetlách lámp. Aj vtedy má svoje čaro. Išli sme ešte k Beginhofu a prešli sme aj obchodnou ulicou.

Ako zhodnotiť tento deň a moju skúsenosť s týmto mestom?

Pokúsim sa o to symbolickým spôsobom. Toto mesto je podľa mňa ako ľudský organizmus, niečo ako ľudské telo. Je veľmi krásne a človek sa má čo na ňom obdivovať. Toto telo skrýva v sebe rôzne tajomstvá, ktoré ak človek chce objaví. Pohľad naň potešuje zmysli a vyvoláva mnohé otázky.

Keď však začnete toto telo skúmať prídete na to, že v ňom niečo hnije. Niečo v ňom odumiera. Nie je tým napadnuté celé telo, iba jeho časť. Ostatné časti tým však trpia. Ale tak ako v chorom či zranenom tele sa nachádzajú aj prirodzené obranné systémy aj v tomto meste sa nachádza imunita, ktorá mu navracia nádej, že môže to byť lepšie. Otázka však je, či „vlastník“ tela chce podstúpiť liečbu a prijať zmenu. Lebo inak zostane ako telo bez Ducha.

Vo mne zostávajú preto dve silné spomienky na toto mesto:

1.  jeho choroba, ktorá je obrazom kultúry bez života.... toho pravého hodnotného života

2.  jeho krása v ľuďoch, ktorý ho budujú a dávajú mu krásu. A "stelesnením" tohto obrazu je Anna Franková s jej ľudskosťou, túžbou po živote, s túžbou milovať.

(Doplnené 2.1. 2013 - http://cestovanie.sme.sk/c/6652930/do-holandskych-coffee-shopov-sa-dostanu-uz-len-miestni.html)

V závere ak ešte vládzete vám dávam do pozornosti aspoň 4 osoby z Amsterdamu, ktoré pokladám za dôležité spomenúť:

- Annelies Marie Franková (* 12. jún 1929 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko – † koniec februára – polovica marca 1945, Bergen-Belsen, Nemecko) bolo nemecké dievča židovského pôvodu, ktoré sa spolu so svojou rodinou skrývalo počas druhej svetovej vojny v Amsterdame, ale tesne pred koncom vojny padlo za obeť nacistickému vyvražďovaniu. (Krátko pred koncom vojny boli prezradený. Odvezení boli „posledným“ vlakom, ktorý šiel z Amsterdamu do koncentráku. Aký to paradox.) Život počas ukrývania zachytila vo svojom denníku, ktorý sa zachoval a bol po vojne zverejnený.

(Špeciálna stránka o Anne Frankovej a udalostiach jej rodiny:

http://www.annefrankguide.net/sk-SK/bronnenbank.asp )

Zastavím sa trochu pri živote Anny Frankovej a jej rodiny. Jej denník som prečítal za pár dní. Škoda, že až po návšteve Amsterdamu, pretože jej život ma veľmi zaujal a určite by som už teraz navštívil dom v ktorom sa to všetko odohralo.

Rodina Frankovcov bola bohatá. Otec pochádzal z milionárskej rodiny, ale po 1. sv. vojne takmer o všetko prišli. Napriek tomu sa otec veľmi dobre obracal a jeho podnik prosperoval. Vyrábali vo firme korenie. Keď sa dozvedel o transportoch židov, pripravil si vo svojej firme časť domu v ktorej sa ukrývali. Okrem svojej rodiny zobrali k sebe ďalších 4 známych židov. Denník tohto 15 ročného dievčaťa je hlbokým zážitkom, ktorý by som dal ako povinné čítanie a to nielen do školy, ale každej rodine, kde žije dospievajúce dieťa.

Často totiž zabúdame vnímať krásu života, vnútorné bohatstvo, ktoré sa v nás ukrýva a intimitu rodinných vzťahov. Zároveň záver knihy je veľmi otvorený, pretože zatknutie rodiny bolo nečakané. To je tiež takým znakom pre nás, aký sme ľudia voči sebe. Zrádzame jeden druhého. Niekedy keď nezrádzame, tak nevieme ani pomôcť.

Najhlbšou myšlienkou alebo posolstvom Anninho denníka je mňa je, že je v ňom ľudská. Píše to čo cíti, to čo prežíva. To je jej bohatstvo, ktoré dala a dáva tomuto svetu skrze svoj odkaz.

- Rembrandt Harmenszoon van Rijn (* 15. júl 1606, Leiden - † 4. október 1669, Amsterdam) bol holandský maliar a grafik, významný predstaviteľ európskeho baroka, jeden z najväčších svetových maliarov vôbec. Je pochovaný v kostole Westerkerk na neznámom mieste.

- Vincent Willem van Gogh (* 30. marec 1853 – † 29. júl 1890) bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového výtvarného umenia. Počas života sa však uznania nedočkal. Van Goghovo dielo bolo za jeho života prakticky neznáme, predal len jednu maľbu, necelý rok pred samovraždou. Van Gogh vytvoril v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov približne 900 malieb a 1 100 kresieb, pričom prakticky jedinú finančnú podporu dostal od brata Thea.

- Jan Amos Komenský (* 28. marec 1592, Nivnice, Česko – † 15. november 1670, Amsterdam, Holandsko) bol český (ale za svojho ho niekedy považujú aj Slováci, Maďari, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Mal slovenských predkov.