Novembrové chryzantémy

Ako tak sledujem svoj blog, tak tento mesiac som ešte nepísal. Preto si aj dovoľujem nazvať ho takto „nostalgicky.“ Nie, že by som teraz prežíval také nostalgické obdobie, ale preto, že november je taký špecifický. Začína sa spomienkou na „všetkých svätých“ a potom následne niekoľko dní sme upriamení na pamiatku našich zomrelých. (pribudli aj fotky v mojej galérii) Ja som si začiatkom mesiaca pustil film o sv. Filipovi z Neri. Skvelý film. Je o každodennej svätosti. A po tej veľmi túžim. Nie byť v niečom špeciálny, byť v niečom výnimočný. Jednoducho byť v Božej blízkosti. Slovami piesne z filmu: „preferujem radostné nebo.“ J

Tu je jedna pieseň: http://www.youtube.com/watch?feature=fvwp&NR=1&v=VUxxwhfNjzE

            V tomto období bola aj synoda vo Vatikáne. Sledoval som pozorne, čo sa dalo sledovať vďaka médiám. Jej závery budú pre našu spoločnosť veľkou výzvou. Viac o nej nebudem písať, ale kto chce môže si pozrieť nasledujúci link. Hovorí síce o II. vatikánskom koncile, ale myslím, že má čo povedať aj v tejto dobe – v dobe novej evanjelizácie. Link: http://salas.bihk.cz/clanky/21-druhy-vatikansky-koncil-nacrt-predbezne-bilance

            Čas, ktorý som sa neozýval bol náročný. Finišoval som s článkom, ktorý pôjde na publikovanie. Zobral mi dosť času, ale som presvedčený, že to nie je stratený čas. Ako som ho tak písal som si viac uvedomoval dôležitosť usporiadaného času. Ak si to človek stráži, viac postíha. Len treba sa to naučiť. Snáď to niekedy v živote dokážem. J

            Počas uplynulého obdobia som bol aj u našich bratov v Bruseli, kde sa pripravujú misionári na svoje poslanie. Na záver ich prípravy bola slávnostná večera po ktorej misionári predviedli niečo zo svojej kultúry. Poviem vám bola to super akcia. Hlavne ako jeden brat tancoval indický tanec s pohárom a neskôr so sviečkou na hlave.

            Taktiež sme počal uplynulého víkendu mali CZ-SK, stretnutie pri príležitosti „Dňa študentstva.“ K obedu sme si urobili Segedínsky guláš. Po obede sme ešte posedeli a zaspievali až do večera. Ako mi spomínali naši bratia tu s domu, že oni také niečo ešte nejedli. A knedľu ani nepoznali. Iná kultúra, iný svet, iné jedlá. Ja som tiež napríklad jedol mušle až tu prvý krát. A pre Belgičanov je to niečo normálne.

            Toľko pre dnešok. Idem sa vrhnúť do ďaľších príspevkov, kníh a textov... ako ja hovorím, že študent na plný úväzok aj s nadčasmi. J a nech mi niekto povie keď sa vrátim, že ako bolo na dovolenke v Belgicku... budem zlýýýýýý J

            Ale odporúčam každému, kto môže ísť do zahraničia. Je to dobrá skúsenosť.