Začiatok „Roku viery“ a výročie
začiatku II. vatikánskeho koncilu sme si pripomenuli aj tu na našej Katolíckej Univerzite
v Leuvene. Veď patrilo by sa, lebo z tejto Univerzity bolo na II. VK
viacero teológov a zo samotného Belgicka viac ako 20 biskupov.
V duchu týchto výročí
zavítal na našu fakultu emeritný profesor Adelbert Denaux a prednášal o dokumente
- „Teológia dnes“ - na ktorom spolupracoval v rámci Medzinárodnej
teologickej komisie v Ríme. Dokument má podnadpis: Perspektívy, princípy
a kritéria. Text dokumentu sa delí do troch kapitol: 1. Predpokladom
teológie je pozorné počúvanie Božieho slova a jeho prijímanie vo viere; 2. Teologické
skúmanie si vyžaduje spoločenstvo s Cirkvou; 3. Teológia rozvíja vedecký
prístup k Božej pravde v horizonte autentickej múdrosti. Takže ako teológ mám
čo robiť J
aby som toto všetko aplikoval do svojej práce a snahy.
Pri príležitosti „Roku viery“ sa chcem trochu vrátiť k mojej prvej spovedi tu v Leuvene. Bola to pre mňa veľká a praktická skúsenosť mojej viery. Zaujímavá pre mňa bola z viacerých dôvodov. Som si po čase musel dvojnásobne uvedomiť svoje hriechy J a to pri spytovaní svedomia a potom pri preklade hriechov do angličtiny. Taktiež som si ich musel napísať, aby som ich vedel aj vyjadriť kňazovi. S pomocou Božou všetko prebehlo hladko. Ako som išiel zo spovede, chcel som zahodiť papierik do smetnej nádoby na ulici. Už som začínal vyberať papierik z vrecka, keď mi napadlo, že to neurobím. Veď pôjdem ešte viac krát na anglickú spoveď. Budem tie „hriechy“ ešte potrebovať. A tak som papierik pekne nechal vo vrecku. Cesta z kostola našťastie trvala dlhšie. Ako som tak kráčal mi napadlo, že čo som to vlastne urobil? Veď pred chvíľou som pri ľútosti povedal Bohu, že tie hriechy už neurobím a ja si odkladám papierik, aby som ich mal pripravené. To akoby som zavrhol moje obrátenie a neveril Bohu, že mi pomôže niečo na mne premeniť. A veruže som si povedal, že budem veriť Bohu. Pekne krásne som papierik vytiahol, roztrhal a hodil do koša. Žiadne také, že budem mať pripravené „hriechy“. Nie, nie. Skoncovať s nimi. Neopakovať. Jednoducho kráčať ďalej a keď pôjdem na spoveď pekne krásne si všetko pripravím znovu. Aby som sa viac zamyslel nad sebou. A nebudete veriť, ale keď som hodil ten papier do koša sa mi druhý krát uľavilo. Veď Boh urobil podobne z mojimi hriechmi. Zahodil ich. Lebo svojou krvou ma vykúpil a očistil. Vďaka mu. J
Pri príležitosti „Roku viery“ sa chcem trochu vrátiť k mojej prvej spovedi tu v Leuvene. Bola to pre mňa veľká a praktická skúsenosť mojej viery. Zaujímavá pre mňa bola z viacerých dôvodov. Som si po čase musel dvojnásobne uvedomiť svoje hriechy J a to pri spytovaní svedomia a potom pri preklade hriechov do angličtiny. Taktiež som si ich musel napísať, aby som ich vedel aj vyjadriť kňazovi. S pomocou Božou všetko prebehlo hladko. Ako som išiel zo spovede, chcel som zahodiť papierik do smetnej nádoby na ulici. Už som začínal vyberať papierik z vrecka, keď mi napadlo, že to neurobím. Veď pôjdem ešte viac krát na anglickú spoveď. Budem tie „hriechy“ ešte potrebovať. A tak som papierik pekne nechal vo vrecku. Cesta z kostola našťastie trvala dlhšie. Ako som tak kráčal mi napadlo, že čo som to vlastne urobil? Veď pred chvíľou som pri ľútosti povedal Bohu, že tie hriechy už neurobím a ja si odkladám papierik, aby som ich mal pripravené. To akoby som zavrhol moje obrátenie a neveril Bohu, že mi pomôže niečo na mne premeniť. A veruže som si povedal, že budem veriť Bohu. Pekne krásne som papierik vytiahol, roztrhal a hodil do koša. Žiadne také, že budem mať pripravené „hriechy“. Nie, nie. Skoncovať s nimi. Neopakovať. Jednoducho kráčať ďalej a keď pôjdem na spoveď pekne krásne si všetko pripravím znovu. Aby som sa viac zamyslel nad sebou. A nebudete veriť, ale keď som hodil ten papier do koša sa mi druhý krát uľavilo. Veď Boh urobil podobne z mojimi hriechmi. Zahodil ich. Lebo svojou krvou ma vykúpil a očistil. Vďaka mu. J
CZ - SK stretnutie
V piatok sa nám uskutočnilo
vo večerných hodinách prvé CZ – SK stretnutie. Do nášho domu na moje pozvanie
prišli spolužiaci/čky z Českej a Slovenskej republiky. Keďže všetci
nemohli, bolo nás „iba“ 8. Bolo to skvelé stretnutie. Začali sme ho spoločnou
sv. omšou v slovenskom jazyku. Potom sme dlho sedeli a rozprávali. Ku
koncu prišli medzi nás aj naši bratia – františkáni z nášho domu. Keďže
s bratmi sa obvykle stretáme o 21.00 na spoločnom posedení, tak sme
to prepojili... čim sme z našich rodných jazykov plynule prešli do
angličtiny. Naši bratia boli nadšení z tohto nášho stretnutia
a prekvapení, že nás je toľko v Leuvene.
Aachen trip
V sobotu som po čase znovu
uvidel mojich priateľov Ivku, Laciho a Katku z Brusselu. Išli sme spolu do
nemeckého pohraničného mesta Aachen. Je to krásne mesto vzdialené od Leuvenu
iba 120 km. Uvidíte sami na fotkách. http://picasaweb.google.com/felix.ofm/aachen
A posúďte sami, že naozaj sa v Aachene toho dosť
udialo http://sk.wikipedia.org/wiki/Aachen.
Veľmi pekná architektúra a čarovné miesto.
Komentáre
Zverejnenie komentára