Čo sme ochotný urobiť?
Pred človekom sa často nachádzajú situácie, ktoré ho postavia k otázke na ktorú sa nevie pozrieť objektívne. Otázka znie – Čo som ochotný teraz urobiť, aby som sa posunul ďalej?
Podobnú otázku nachádzame aj v Evanjeliu, kde ju kladie mladík Ježišovi (Mk 10,17n.). Chce sa posunúť vo svojom živote do „vyššieho levelu“.
Podobnú otázku môžeme položiť aj inak. Ako žiť verne a pravdivo? Alebo: Ako zostať verný svojmu poslaniu? Alebo: Ako zostať verný svojej manželke v tejto situácii? Ako a čo urobiť, aby som len tak neživoril, ale aby som bol naozaj šťastný?
Prirovnám to k jednému projektu, ktorý v týchto dňoch prepísal dejiny spoločnosti. Nákladný projekt počas ktorého uskutočnil človek voľný zoskok z 39 km výšky. Samotná príprava trvala 2 roky, stála niekoľko miliónov dolárov a v konečnom dôsledku nepriniesla nič prevratné. Iba posunula „hranice“ už dávno poznaného. Napriek tomu ten chlapík bol ochotný skočiť z 39 km výšky.
Taktiež mi napáda iný príklad, ktorý je častejší, ako predchádzajúci extrém. Je to nákup mobilu. V dnešnej dobe celkom častá vec. Priemerne každý druhý rok kupujeme mobil a následne platíme mesačné faktúry. Zoberme, že si ideme kúpiť mobil za napr. 200 eur. – nie ani veľa ani málo. Technicky sa to nazýva middle-class.
200 eur za mašinku. Poďme si to prepočítať. Koľko je to? 60 či 70 odpracovaných hodín za vecičku, ktorú vyhodím o pár mesiacov? (medzitým mi však určite z času na čas veľmi pomôže)
Otázka ani tak možno preto, nestojí na tom, čo koľko stojí, aj keď je to dôležitá otázka. Omnoho dôležitejšia otázka je: Koľko som ochotný za „to či ono“ ja investovať? Čo som ochotný urobiť pre „pokrok“ a možno aj pre svoje šťastie?
„Učiteľ dobrý, čo mám urobiť?“ takto sa pýtal mladík. A dostal odpoveď. Odišiel však smutný, lebo nebol ochotný urobiť niečo, čo by mu pomohlo – posunúť sa ďalej. Ten chlapík čo išiel do stratosféry skočil, pretože veril ľudom, ktorí mu v tom všetkom pomáhali.
A preto sa vrátim k úvodu mojej úvahy, kde som uviedol nenápadnú poznámku: dokážeme sa objektívne postaviť k „otázke“ (k výzve) ? Vieme správne hodnotiť veci? Pretože tu nejde o cenu, ale o to, čo sme ochotný za to dať my.
Na záver tejto mojej krátkej (a uvedomujem si, že aj neúplnej) úvahy si dovolím položiť otázku: Čo sme ochotný urobiť pre spásu našej duše – pre večné šťastie, pre ktoré sme boli stvorení?
Komentáre
Zverejnenie komentára