Papierik je naozaj zbytočný

Čo sa udialo...

            Prešlo pár dní a znovu sa ozývam s novými správami o mojom živote tu v týchto končinách. To je dôležité si uvedomiť, že je to „môj“ pohlaď na život a nie objektívny vzhľad spoločnosti v ktorej sa nachádzam J

            Celkovo mi škola už zaberá čoraz viac času, lebo už je tu čas odovzdávania prvých zadaní. A niekedy mám silný pocit, že zemepisná šírka spôsobuje zrýchlenie času. S času na čas to overujem pri komunikácii zo Slovenskom, či tiež majú ten istý čas. A vždy z prekvapením zistím, že čas a dátum sa zhodujú. To však nemení nič na mojom subjektívnom vnímaní.

            Napriek tomuto pocitu sa však snažím nedele využiť maximálne na relax. A tak sa mi podarilo po dve nedele ísť na bicykel, čo je veľký úspech, lebo to sa mi v Bratislave nedarilo. Musím byť na seba prísnejší a poriadnejší J

Stretnutia

            Ešte minulý týždeň sme boli pozvaní do Bruselu k našim bratom. Bolo to príjemné stretnutie. (foťák som zabudol zobrať) Bola to vlastne indická večera. Trochu pikantná, ale napriek tomu chutná. A aj hudba bola fajná. V komunite teraz žije aj brat Tomo z Chorvátska. Sme aj skúšali komunikovať našimi slovanskými jazykmi a celkom sme si aj rozumeli. Ale potom sme vzhľadom na okolie presedlali na internacionálnu angličtinu.

            V sobotu 27.10. sme mali druhé CZ – SK stretnutie. Aj keď prakticky sme boli my SK v menšine nebol problém s porozumením J Bol to krásny meeting. Veruže sme aj dlho potiahli celkovo do ďalšieho dňa. Nakoľko sa posúval čas nebolo až tak hrozné na absenciu spánku. J

Ďalším stretnutím bolo stretnutie s arcibiskupom Fitzgeraldom, ktorý pôsobí v Egypte a prišiel do Leuvenu hovoriť o medzináboženskom dialógu (Jeden z predmetov, ktoré absolvujem je Medzináboženský dialóg). Svojho času bol prezidentom Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Zaujímavé stretnutie na uvedomenie si toho, čo sa deje tu na západe a o čom zatiaľ nemáme reálne predstavy, nakoľko nás sa táto otázka nedotýka tak osobne.

Po tejto prednáške však prišiel pre mňa dôležitejší moment. J Ako ste mohli čítať moju skúsenosť z predchádzajúceho príspevku o mojej spovedi tak to malo aj „pokračovanie“. A milé.

Papierik je naozaj „zbytočný“

            No, ako som šiel domov z tej prednášky o medzináboženskom dialógu zastavila ma jedna študentka. Vraj či sa môže so mnou odfotiť (bol som v habite, nebojte sa, že by to bolo pre moju „krásu“ J). Tak som súhlasil. Bola nadšená. Tak som sa pýtal odkiaľ je? Ona, že domáca – z Belgicka. Ona sa tiež opýtala odkiaľ som ja. Tak som povedal, že zo Slovenska. A išli pobrali sme sa každý svojim smerom. Ako som sa otočil svojim smerom stál oproti mne kňaz s kolárikom. Nič zvláštne by to nebolo až na to, že po slovenský na mňa hovorí: „Tak ty si zo Slovenska?“ Čakal tam na mňa, lebo počul ako som tej študentke hovoril, že som zo Slovenska. Super.

            Brat Vincent je dominikánsky kňaz a pochádza zo Slovenska. Pred pár rokmi sa však jeho rodina odsťahovala do Austrálie. Ale slovenský vie celkom dobre. (lepšie ako ja J ) Spoločne sme trochu porozprávali a vymenili si kontakty. Super. Pretože papierik na spoveď už nepotrebujem J J J  Ako to Boh pekne zariadil. Chce to len vieru. J

(Okrem viery však treba aj poriadne študovať. Musím zamakať na tej mojej angličtine. Veď predsa je to tak dôležité pre komunikáciu. Aj keď niekedy si tak predstavujem ako sa asi cítia nepočujúci medzi nami počujúcimi. Nerozumejú. Komunikácia veľmi vplýva ja život.)

Na záver v tomto krásnom jesennom čase vám posielam link na jednu krásnu skladbu. Neviem prečo u ľudí na Slovensku vyvoláva spomienky a pocity smútku, keď je v nej toľko nádeje. Tak si ju pekne vychutnajte a s nádejou aj zaspievajte. J

http://www.youtube.com/watch?v=YNppSU3Uj6M Blíž k tebe Bože môj

a samozrejme... aj nejaké fotky sú v galérii...