Venujem človeku, ktorého život si vážim, lebo napriek všetkým ťažkostiam a bolestiam hľadá pravdu o Bohu. Život toho človeka je krásnou ikonou Boha.
Viera je zaujímavá vlastnosť. Od nej závisí veľa vecí. Ja osobne si myslím, že je počiatkom všetkého ľudského konania. Aj šťastie, ktoré dosiahneme, môžeme dosiahnuť iba skrze vieru. Vieru v niečo, u veriacich v Niekoho. Záleží iba od nás ako sa postavíme k životu. „Mnohí ľudia hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha vymenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka“ (porov. Rimanom 1,22).
U veriaceho človeka je to podobne ako zo stromom. Čím hlbšie má korene, tým pevnejšie bude stáť. Na čom však múdry stavajú svoje šťastie? Sú to hlboké korene? Alebo je to len smrteľná imitácie niečoho fiktívneho?
Boh však nie je fikcia. Či chceme veriť, alebo nie nič nezmeníme na tom, či Boh je, alebo nie. Boh existuje aj bez toho či si to uvedomujeme.
Pokorným učiteľom viery je pre nás veriacich starozákonný patriarcha Abrahám. On proti nádeji uveril Bohu. S vierou mu prišla aj nádej vo veľké vyplnenie prísľubu. Odišiel do cudzej krajiny, aby sa tam usadil a založil veľkú rodinu. A čo sa stalo? Viac ako desať rokov nič. Bol stále cudzincom a nemal deti. Tak si povedal, že Bohu pomôže. A nie s manželkou, ale so slúžkou počne syna. Lenže Boh pomoc nepotrebuje... a dal to najavo aj Abrahámovi. Pomoc potrebujeme my a to si musíme priznať vo všetkej pokore.
Lenže tiež je tu otázka v čo my vlastne veríme. Veríme v Boha? A ako vyzerá náš Boh?
Ak veríme v Boha, kde je vidieť naše skutky. Veď predsa Boh je láska. A to s našich skutkov nevidno. Môžeme sa akurát tak hanbiť a môžeme si len a len búchať do pŕs a prosiť o odpustenie.
Je to ako s tou našou „štatistikou“, ktorá hovorí o viac ako 80% veriacich na Slovensku. Kde je to vidieť?
Som rád, že poznám kresťanov, ktorí sú naozaj veriaci... a to je vzácnosť stretnúť takého kresťana, ktorý ešte verí. Sú to mnohí ľudia a ja im za to ďakujem, lebo aj vďaka ním nestrácam ja tú moju vieru.
Áno, viera sa dá stratiť... ak je slabá, alebo ju rozbije niečo silné... preto si treba vieru chrániť a rozvíjať. Treba ju rozvíjať, aby sa ten náš „boh“ nestal nejakou karikatúrou“, lebo ako budeme mi žiť, tak bude náš Boh poznaní. My veriaci svojim životom máme byť obrazom – ikonou nášho Boha.
Moja túžba?
Nechcem byť teoretik.... chcem byť praktik, ako ma tomu učí Boh a potvrdzujú mi to mnohí svätí...
... lebo BOH JE LÁSKA ...
Komentáre
Zverejnenie komentára