Raz na hodine náboženstva som si do dlane ukryl krížik. Potom som dvihol ruku a spýtal som sa žiakov: Mám v ruke krížik? Odpovede boli áno aj nie. Potom som im ukázal krížik a opäť som ho skryl do druhej ruky, ale tak, aby to videli. Na moju otázku či mám niečo v ruke odpovedali jednohlasne: Máš tam krížik. Správne.
Potom som sa ich opýtal ako to vedeli? (otázka bola naivná, J ale presne cielená)
Odpoveď znela veď sme to videli.
Deti mali dôkaz toho, že som si ten krížik dal do ruky. Už nehádali, lebo mali dôkaz. Verili tomu, že tam je.
Takto aj mi v našom živote hľadáme čo je pred nami ukryté. Najviacej človek venuje času tomu, čo ho presahuje. Je to vidieť v každej civilizácii a kultúre. V každom čase a na každom mieste našej planéty. Je niečo v nás, čo nás ťahá a volá k plnému životu.
Nepoznáme to, ale poznáme jeho znaky a prejavy. Nikto z nás nevidel Boha, ale niektorí už vieme, čo dokáže, ako nám pomáha a ako sa o nás stará.
Vravíš si, že neveríš? A veríš v to, že elektrika existuje? Ja som ju predsa nevidel. Videl som však čo dokáže. Videl som to vďaka spotrebičom, ktoré som napojil do elektrickej siete.
Aj my, keď sa „napojíme“ na Boha dokážeme veľké veci.
Vidia však aj iní, že sme spojení s Bohom? Ja sám mám čo ešte robiť... ale chce to čas a trpezlivosť.
Každý z nás je jedinečný a celá zem je jedinečná, každý človek je jedinečný. K čomu je potom táto jedinečnosť?
Sväté Písmo nám hovorí, že dary milosti obsiahnuté od Boha sú rozličné.. každý svojím spôsobom prispieva ku kráse a hodnotám tohto sveta. Najkrajším darom a zároveň najväčším darom je LÁSKA. Toto sa snažili žiť aj svätí. Svätí nedosiahli niečo veľké, ale dovolili „niečomu“ veľkému uskutočniť sa v nich. Vyjadrili svojou slobodnou vôľou to, čo pre nich malo zmysel... a síce, že LÁSKA je nad všetko.
Komentáre
Zverejnenie komentára