Pred pár rokmi som šiel na Kôprovský štít. Ak sa nemýlim tak má vrchol vo výške (2367m.). Keď som bol ešte len v Kôprovskom sedle(2180m), chcel som to vzdať. Skoro som dušu „vypľul“ a k tomu ešte pršalo.„uff“. Nemal som kondičku. Hovoril som, že mi to za to nestojí. Našťastie som tam nebol sám. Moji bratia ma povzbudili, že na to mám, ale iba ak chcem a budem dávať na seba pozor. Bol to pre mňa zatiaľ najväčší úspech čo sa týka hôr. Vďaka tomu, že som ich počúval a že som to nevzdal. A poviem vám stálo to za to......
Aj náš život sa podobá takejto túre. Nie je to vôbec jednoduché žiť tu na zemi. Musíme neraz zápasiť s rôznymi „poveternostnými“okolnosťami či inými prekážkami. Neraz musíme aj zastať na našej ceste. Netreba však meniť našu túžbu po niečom krásnom. Všetko krásne za niečo stojí a je dobré ak za to aj bojujeme. Dôležité však je poznať cieľ. Je dobré vedieť kam sa chcem dostať a nie len tak behať kade tade po horách. Taký turista sa prinajmenšom stratí ak nezahynie, a nakoniec tá jeho túra nie je túrou,ale blúdením.
Prečo to píšem? Lebo aj vďaka tejto skúsenosti v horách sa mi lepšie kráča životom a poviem vám, stojí to za to :)
Komentáre
Zverejnenie komentára