Nie že by som trpel nejako veľmi veľa to nie. Práve naopak. Často sa mi stáva, že sa stretám s väčším a častejším utrpením u mojich blízkych. Dávam si otázku o zmysle utrpenia a prichádzam stále k novým a novým otázkam. Otázku o utrpení si kladiem deň čo deň (možno len v trochu pozmenenej podobe). Utrpenie pre mňa osobne je svojim spôsobom požehnaným, lebo ma upozorňuje na niečo dôležité a hlbšie. Hľadám stále prirovnania v mojom okolí a vidím ako napríklad matky dokážu obetovať veľa času svojím deťom. Napríklad moji rodičia si tiež so mnou a s mojimi súrodencami vytrpeli svoje. Nejedna prebdená noc pri mojom lôžku, či neustála otázka čo bude so mňa. A to nemajú iba tieto starosti a „kríže“. Veď sami majú veľa problémov a chorôb, ktoré im spôsobujú bolesť.
Ako som si tak všímal ich život, videl som ako sa menia. Menia sa k lepšiemu. Nie však každý to hneď dokáže. Oni to dokázali. Dokázali to tak, že prijali to čo prišlo do ich života. Nie je to osud, nie je to náhoda. Osud ani náhoda neexistujú. Všetko, čo ich postretlo malo nejaký význam alebo „predohru“. To ma naučilo, že musím byť ostražití, pretože musím niesť dôsledky svojho rozhodnutia a niekedy aj dôsledky rozhodnutia iných. Musím sa v živote snažiť hľadieť na všeobecné dobro, pokoj a spravodlivosť a nie iba nato, aby som sa mal ja dobre. Veď tým, že si všímam mojich blízkych vytváram základ pre Božie kráľovstvo vo svojom okolí.
Pohľad na utrpenie v mojom živote mi pomohol vyjasniť aj veľmi dobrý autor duchovnej literatúry a člen komunity Archa Henri J. M. Nouwen: „Hlboká pravda je, že naše ľudské utrpenie nemusí byť prekážkou radosti a pokoja, po ktorých toľko túžime, naopak, môže sa stať ich zdrojom. Veľkým tajomstvom duchovného života, života milovaných Božích detí, je, že všetko, čo prežívame, či je to šťastie alebo smútok, radosť alebo bolesť, zdravie alebo choroba, môže byť súčasťou kráčania k úplnému naplneniu našej ľudskosti.“ (Life of the Beloved, 1996)
Tento pohľad dáva aj mne šancu, aby som bol v mojom živote neustále šťastný. Možno aj preto som Felice (lat. felix – šťastie). Ďakujem Bohu, rodičom a mojim blízkym, že ma naučili nájsť aj v utrpení význam.
Tu je link na jednu pieseň, ktorú natočil spevák a kňaz brat Stan Fortuna (je to po anglicky a vyžaduje si to rýchle spojenie.)
Komentáre
Zverejnenie komentára