Čím je samota taká zaujímavá, že jej venujem čas?
V prvej chvíli ma napadajú dva významy samoty.
Prvý je: samota ako opustenosť
Druhý je: samota ako prostriedok novej šance
Prvý význam mi pripadá veľmi negatívny a smutný. Mnoho ľudí sa snaží takejto samote vyhnúť. Aj napriek všetkému sa mi zdá, že táto samota je veľmi rozšírená. Keď je človek sám nemá chuť žiť a niekedy ho privedie táto situácia do smútku, zúfalstva a niekedy až do depresie. Je to preto, že nemáme na seba čas. Deti sa málo kedy dočkajú svojich rodičov. Zavalili sme sa prácou a mnohými „povinnosťami“ a pritom nám uniká pomedzi prsti to najkrajšie – čas pre iného. Aj lásku sme si zredukovali iba na konzumní spôsob a citové pookriatie. Namiesto toho, aby sme boli s ľuďmi a hľadali čo potrebujú a čo ich robí šťastnými. Čítal som raz taký pekný citát: „ Ponáhľajme sa k ľudom, lebo tak rýchlo odchádzajú...“
Učím sa aj ja hľadať týchto ľudí, lebo oni sami neprídu. Sú akoby bez paliva a niekedy im už ich situácia „vyhovuje“.
Druhý význam samoty vo mne vyvoláva veľkú nádej. Pod touto samotou chápem čas strávený v samote za účelom objavenia niečoho hlbšieho. Objaviť vo mne niečo, čo za normálnych okolnosti v tomto ubehanom svete nedokážem nájsť. Ako je aj v Malom Princovi od Exuperyho: „Pravé veci sú očiam neviditeľné...“
Aj samotný Ježiš, ktorý je Boží Syn, potreboval takýto čas. V nejednom prípade sa utiahol do samoty pred niečím veľmi veľkým či dôležitým. V iných prípadoch sa zase po veľkých udalostiach utiahol do samoty. Jednoducho potreboval načerpať, poprípade odpočinúť si. Nebál sa byť sám.
Keď som bol mladší, býval som často sám. Nedokázal som žiť v tichu. Stále som si púšťal rádio, aby som niečo počul. Jednu stopu zanechala na mne aj nemocnica. Je to už viac rokov dozadu. Bol som tam dva týždne „medzi ľuďmi“ a predsa som sa cítil ako na púšti... Keď som postupne rástol, Boh mi doprial milosť, aby som našiel skvelých ľudí, ktorí túto stopu napravili. Už nemusím niečo počuť, lebo najkrajší zvuk je ticho a hlas srdca...
Neskôr som hľadal aj ja možnosť byť v samote a bolo mi dopriate, aby som strávil čas v tichu. Celý mesiac som mal možnosť rozjímať a zamýšľať sa nad životom. Spoznával som Boha a On sa mi dal poznať. Učí ma naďalej. Je to na celý život. Každý deň aspoň chvíľku.
Ak sa nenaučím správne žiť s ľuďmi môže ma samota zničiť. Samota je však aj veľmi pekná a dobrá pre život. Učí ma chápať tajomstvá života, radosti, lásky, utrpenia ...
Vždy mi niečo dá... a nie je to málo ...
Komentáre
Zverejnenie komentára