Môj život

V tejto časti môjho blogu vám chcem trochu predstaviť moju službu, kde sa snažím byť užitočný. To znamená - keď sa tam niečo robí - držím sa bokom, aby som neprekážal pri práci.

Takže to najdôležitejšie je môj život v komunite bratov františkánov. Niekoľko rokov - celkom 15, až na pár mesiacov som žil v Bratislave. V kláštore v centre mesta. (Poviem Vám, nie je to výhra pre chlapčiska, čo vyrastal na dedine pri kope .... :)  ale to sa našťastie zmenilo. Od 2017 do 2019 som žil v BECKOV-e pod hradom. Miestom služby bolo Centrum novej evanjelizácie sv. Jána Pavla II.
Od augusta 2019 som prekročil svoje hranice a vstúpil som na územie za hranicami všedných dní v zemi moravskej. Priamo na Slovácku. Zostal som členom www.frantiskani.sk ale vypomáham a žijem s bratmi z našej českej františkánskej provincie (www.ofm.cz) v meste Uherské Hradište. 

Keďže som kňaz tak moja primárna služba je služba kňaza. Snažím sa byť v tejto službe verný a nielen tu v UH pri sv. omšiach, či v spovednici, alebo medzi ľuďmi, ale aj inde, keďže my františkáni dosť beháme svetom. Napríklad občas vypomáham na ľudových misiách. Ako hovorí moja mama: "Ty si taký tulák."  - Ani nevie akú má pravdu, lebo som cudzinec a pútnik na tomto svete. Od r. 2016 som bol menovaný za provinciálneho animátora SPOS (Spravodlivosť, pokoj a ochrana stvorenstva - t.j. angl. JPIC - Justicia, Peace and Integrity of Creation) -  za našu rehoľu. (www.frantiskani.sk/spos)
V júni a v júli 2019 som strávil 30 dní v Španielsku na Camino Frances cestou do Santiago de Compostela ... poviem vám... niekde som tam stratil srdce... potrebujem sa tam vrátiť ... prejsť si zo znovu ... celých 800 km.

V minulosti som bol poverený "Pastoráciou nepočujúcich v Bratislavskej arcidiecéze". Teraz vypomáham v komunite nepočujúcich v Trenčíne. Pravidelne 1x do mesiaca chodím do Ostravy k "neslyšícím" ktorí sem prichádzajú s celého okolia Ostravy.
- S nepočujúcimi som sa stretal aj v škole (ZŠ i SŠ) a tiež v našom o.z. KCN BA, ktoré sme založili pri našom bratislavskom kláštore.
- V r. 2015 som úspešne obhájil dizertačnú prácu na tému - "Teologická a pastoračná koncepcia starostlivosti o nepočujúcich na Slovensku". Ďakujem všetkým za podporu. Teraz je už zo mňa pastier jak má byť... :)

Z času na čas sa objavím aj v spoločenstve KATARINKA o.z., kde už chodím od roku 2000 a spoločnými silami opravujeme naše životy a čarovnú zrúcaninu v Malých Karpatoch.

Nebojte pravidelne spím :) a snažím sa byť normálny ... a k tomu ešte stíham aj iné veci...

Vďaka, že ste sa dočítali až sem...

--------
PS:
Niektorí ma poznáte pod iným menom a možno sa pýtate: Prečo si si zmenil meno?

Odpoveď: Lebo ma oslovil chlapík menom Felix z Cantalice. (Sviatok 18.5.)

Sv. Félix sa narodil v roku 1515 v Rieti v Taliansku. V roku 1544 vstúpil ku kapucínom. Už od jeho kapucínskych počiatkov sa u neho prejavoval mystický temperament. Veľa času trávil v modlitbe, a to aj v nočných hodinách na úkor spánku. Živil v sebe nežnú úctu k Božej Matke, ktorá sa mu viac krát zjavila. Vo svojich každodenných kontaktoch s ľuďmi bol účinným duchovným poradcom tak pre jednoduchých, ako aj v prostredí aristokracie. Aj mnoho rokov po jeho smrti, 18. mája v roku 1587, si deti spievali krátke piesne, zložené samotným Félixom, ako napr.:


"Ak nepoznáš cestu do raja,
choď k Márii,
je dobrotivá a zbožná,
milo ťa prijme,
a naučí ťa cestu,
ktorou sa kráča do raja."

Život sv. Felixa je plný anekdot –krátkych, vtipných príbehov, ktorých spoluúčastníkmi sú aj ďalší svätci jeho obdobia: Filip Neri, Karol Boromejský, pápež Sixtus V... Tieto anekdoty rozprávajú o nenápadnej svätosti Felixa, ktorú si nevšimla ani väčšina jeho bratov. Felixova svätosť bola typicky kapucínska: typicky aj vzmysle „typu“ – prvého kapucínskeho svätca, ktorého prijali za svoj vzor stovky ďalších bratov v dejinách Rádu. Félix bol v prvom rade mužom modlitby, do ktorej sa ponoril hneď od prvých dní svojho rehoľného života. Mal veľkú záľubu v manuálnej práci, v pokore a v starostlivosti o chorých. Veľkosť jeho ducha sa asi najviac prejavila počas dlhých rokov jeho kveštárskej služby – služby žobráka pre kláštor, a nie len pre ten. Pre veľkú záľubu v chudobných a v núdznych dostal od svojich predstavených povolenie podporovať ich z toho, čo sám dostal. A robil to veľkodušne, zvlášť voči tým, ktorí sa nachádzali v morálnom úpadku.

V procesoch blahorečenia a svätorečenia sú citované mnohé príklady podpory mnohodetných vdov alebo dievčat, ktoré bieda vystavovala ďalším nebezpečenstvám. V istom období hladu, aj napriek všeobecnej veľkej núdzi, Félixovi pri jeho kveštárskych pochôdzkach chlieb neodmietali a tak mohol v tom čase podporovať stovky rodín. Sú známe mnohé prípady zázračného uzdravenia, ktoré on sám ukrýval za kríže, ktoré používal pri požehnávaní alebo za víno, ktoré vyžobral. Tak napríklad uzdravil Costanzu, matku kardinála Crescenziho, keď si vo víne, ktoré vyžobral Félix umyla tvár. Z tejto jeho známej terapie si jeho priatelia začali robiť žarty hovoriac mu: „Brat Félix, keď budem chorý dones mi trochu tvojho vína!“

Veľmi známe je priateľstvo Félixa so sv. Filipom Nerim. V jeden deň poučili zhromaždený ľud nezvyčajným spôsobom o Božej láske. Keď sa stretli začali si navzájom adresovať želania:„Kiež by som ťa videl spáleného.“ „Kiež by som ťa videl rozdriapaného.“ „Kiežby som ťa videl napichnutého na kôl.“ „A ty nech si rozsekaný na kúsky.“ „Tebe nech sú uťaté ruky.“ „A tebe odrezaná hlava.“ „Kiež by si bol roznesený po celom Ríme.“ „A teba nech hodia do Tiberu s mlynským kameňom na krku.“ Zatiaľ ich ľud, ktorý sa na nich zabával a obdivoval ich obkolesil a tajomstvo sa nakoniec odhalilo: „Kiež by si toto všetko mohol znášať z lásky ku Kristovi.“

Zdroj: Kapucini.sk