Dnes (21.2.) je to 5 rokov, čo rukami vrahov a ich objednávateľov zomreli dva ľudské životy. Martinka Kušnírová a Janko Kuciak zomreli, pretože verili v dobro. Verili, že život má zmysel i keď je náročná doba. Plánovali spoločný život a mali veľké plány. Ich smrť však zlomila nielen ich, ale i ich blízkych a časom láme aj ďalších, ktorí prestávajú veriť v spravodlivosť.
Vraví sa, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Dnes tie mlyny melú tiež pre mnohých veľmi pomaly. Radi by sme videli veci jasnejšie, ale málo trpezlivosti a viery nám berie aj tú poslednú nádej, že je možné v našej spoločnosti niečo zmeniť. Chcelo by to nejaký budík.
Práve dnes som sa stretol s peknou paralelou. Spočíva v tom, že jeden človek mi hovorí, že sa mu podarilo dnes "zaspať". (Ja síce tento jav pomenovávam inak - a síce nepodarilo sa mu zobudiť, aspoň teda nie v tom čase kedy by to bolo lepšie. A ráno nezaspal, lebo zaspal ešte večer.) Zdôvodnil to tým, že svoj budík vypol. Vypol ho v nesprávny čas a neurobil potrebné kroky k tomu, aby ráno mohol fungovať.
Aj my sme vypli budík našej spoločnosti. Vypli sme zmysel pre hodnoty a spravodlivosť. Pripomína mi to jednu úvahu o starozákonných židovských prorokoch. Boh vyzýval prorokov, aby "prebudili" jeho vyvolený národ. Mali to urobiť 3 spôsobmi.
1. Národ a jeho jednotlivci si mali uvedomiť, že je tu niekto väčší ako sú oni. Niekto, kto je viac ako človek a niekto, kto je viac ako národ. Je to Boh, ktorý je darcom života a poriadku. Ten poriadok môžeme nazvať aj spravodlivosť, či láska. A tak spravodlivosť nie je iba poriadok súdnej moci človeka, ale bytosti, ktorá presahuje človeka.
2. Každý človek, ale i celý národ si mal uvedomiť, že zišli z "cesty". V podstate týmto odklonom od cesty je hriech. Hriech, pýcha, zlomyseľnosť, nespravodlivosť - možno jedným slovom vyjadrené ako neláska. Stratili lásku k Bohu a k blížnemu. A samozrejme aj správnu lásku k sebe samému. Veď o tom je aj hlavný príkaz lásky: Milovať Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého. Takže pokánie je zmenou zmýšľania a uvedomenia si toho, že nie "ja" to vidím najlepšie. Je tu cesta života a tú mi dáva vyššia autorita presahujúca prirodzené a prírodné zákony. Našťastie pre nás, táto autorita nás nezištne miluje a vedie k dobrému životu. Je milosrdná.
3. A v nie poslednom rade, treťou úlohou je uvedomenie si toho, že nie iba jednotlivec, ale celý národ sa má zomknúť. Jednota národa je dôležitá. Napriek tomu, že každý je iný, každý má iné postavenie, inú úlohu, ale všetci tvoríme spoločenstvo. K tomu potrebujeme tie predchádzajúce 2 kroky. I napriek našej rozdielnosti môžeme budovať spoločné dobro, spoločný domov. Dôstojnosť každého človeka je kritériom dôstojnej spoločnosti.
V dnešnej dobe individualizmu a egoizmu sa veľmi ťažko buduje spoločnosť. A náročné to bude aj preto, že sme vypli (respektíve nezapli) budík, ktorý na to všetko upozorňuje. Nechceme ho počuť. Nechceme počuť Boha, ktorý je láska, že iba cez obetu a službu je možné budovať a tvoriť. A že poriadok platí pre všetkých. A že máme chrániť všetkých slabých. Naozaj všetkých. Každý život je dôležitý. I život hriešnika. Veď Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Našťastie pre nás. Môžeme sa obrátiť.
(Na pamiatku všetkým "prorokom" ktorých spoločnosť "vypla". ... Nebojte ... zvon, aj keď ho už nik neťahá, ešte stále znie v našich ušiach)
>>>
Dnes (21.2.2023) sa pri sv. omši číta Evanjelium: (Marek 9,30-37)
Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
Komentáre
Zverejnenie komentára