Ako som dokončil Camino a kráčam ďalej

17. deň (28.6.2019)    Mansilla de las Mulas - Leon             trasa: 18 km    počasie: jasno, 32°C

 

Dnes ma čakala krátka cesta. V Leone som bol už o 12:00 tak som šiel na sv. omšu do katedrály. Stretol som aj známych spolupútnikov pred katedrálou. Po omši som si pozrel mesto a dal jednoduché jedlo. Aj som začal rozmýšľať nad tým, že pôjdem ešte zopár kilometrov, ale bolo už tak horúco, že som nebol schopný sa rozhodnúť ísť ďalej. Tak som sa ubytoval u kapucínov, ku ktorým som chcel prísť ešte počas 13. dňa. Poobede som si pospal v celkom fajn chladnej izbe. Neskôr som si šiel nakúpiť jedlo a šiel som ešte na večernú omšu, ale už iba "do lavice" poďakovať Bohu, že som mohol stále kráčať. 

 

18. deň (29.6.)            Leon - Hospital de Orbigo     trasa: 32 km    počasie: jasno, 34°C

 

Ráno bol náročné. Z Leonu sa išlo veľmi dlho. Už som nezvyknutý na mesto. Radšej chodím krajinou. Dnešnú bola viac menej rovná. A horúce slnko sa dávalo poznať. Cez deň som si všimol, že sa mi trhá jeden popruh na batohu. Viac ako 470 km zanecháva na ňom stopy. Stále mám v ňom 8-10 kg. A vraj expedičný. Okrem toho si každých 5 km dávam prestávku, lebo ma bolia ramená. Nohy sú na tom lepšie ako pred týždňom. Mám čas na modlitbu. Cestou som si kúpil materiál na opravu toho popruhu a v albuerge som ho opravil. V mestečku je krásny kamenný most. Vo farskom albuerge sú dobrovoľníčky z Maďarska, ale komunikujeme anglicky. Večer som bol na pohrebnej omši takže slávnosť sv. Petra a Pavla som slávil takto.

 

19. deň (30.6.)            Hospital de Orbigo - Santa Catalina de Somoza   trasa: 25 km  počasie: jasno, 34°C

 

Ráno sa išlo fajn. Možno aj pomohlo, že som trochu ten batoh "poprehadzoval" :) a aj ten popruh som ako tak zachránil. Mám prvé podozrenie, že aj s mojou váhou to išlo dolu. Dnes ma čakali drobné stúpania. Za prvým ma čakalo historické rímske mesto Astorga (Asturica Augusta). O 11:00 som stihol sv. omšu a po nej som si prešiel mesto. Nachádza sa tu krásna katedrála a aj Palác Gaudího. Už sa išlo veľmi ťažko, lebo bolo veľmi horúco a šiel som takmer stále po slnku, lebo nebolo stromov, pod ktoré by sa dalo skryť. Okrem toho dlhé i keď mierne stúpanie. Išiel som veľmi pomaly s častými krátkymi zastaveniami. Každý deň a každý krok potrebuje človek istotu, že Boh kráča s ním. Tak som to čítal aj v Mojžišovom príbehu knihy Exodus. Boh nám ponúka slobodu... len či ju chceme!?

 

20. deň (1.7.)  Santa Catalina de Somoza - El Acebo       trasa: 28 km  počasie: jasno, 32°C

 

Dnešný deň bol asi najkrajším. Výstup na Cruz de Ferro (1528m.n.m. - najvyšší bod celej Camino Frances) bol plynulý. Cestou som neplánovane našiel benediktínsky kláštor, kde mali o 9:00 sv. omšu. Krásne. Už tu som intenzívne predkladal Bohu svoje starosti, ktoré boli symbolicky nesené počas celej púte v podobe 2 kamienkov. Niesol som ich už z rodnej obce. Keďže nám na rodnom dome opadla omietka, tak som ich vybral z múru a niesol zo sebou. Nechal som ich na kopci pod krížom. A zotrval som v krátkej modlitbe.

Cestou od Cruz de Ferro bola krásna príroda. Niečo neskutočné a farebné. Keďže bolo jasno tak sa mi naskytal aj široký rozhľad po okolí.

 

21. deň (2.7.)  El Acebo - Camponaraya    trasa: 26 km  počasie: jasno, 32°C

 

Začiatok cesty bol fascinujúci. Vyšiel som ešte za tmy pred 6:00. Kráčal som ešte stále z kopcov a predomnou ešte do tmy zahalená krajina a osvetlené dediny. A do toho slová Evanjelia, ako sa Mária ponáhľala do hornatého kraja za Alžbetou. I moja duša sa náhlila za Pánom. Prvá krát som mal silný pocit, že toto si musím zopakovať. Mal som chuť sa vrátiť 30 km dozadu a ísť to znovu. Niečo nádherné. Prebúdzajúca sa príroda a údolie.

Dnes ma čakalo mesto Ponferrada. Omšu som stihol o 11:00. Po nej som si šiel zakusnúť a stretol som jednu rehoľnú sestru od Conceptionistiek-františkánok (kontemplatívna klauzúrna rehoľa), ktorá pochádzala z Poľska a šla na hodinu klavíra. Tak sme trochu porozprávali slovensko-poľský. Ako som šiel ďalej na konci mesta ma z ničoho nič "dobehla" jedna pútnička menom Dominika. Na prekvapenie tiež pochádzala z Poľska. Asi hodinku sme kráčali rovnakým tempom a zhovárali sa :) Anglicko - poľsko - slovensky. 

Už ma čaká iba 200 km. Napísal som bratom františkánom do O´Cebreiro a do Santiaga, že kedy asi prídem, aby som mohol u nich prespať.

 

22. deň (3.7.)  Camponaraya - Trabadelo  trasa: 25 km  počasie: jasno, 30°C

 

Ráno som vyšiel tiež skoro, lebo znovu hlásili horúci deň. Tiež som si myslel, že stihnem omšu o 9:00, ale cestou som prišiel na to, že som sa zle pozrel, lebo omša bola už o 8:30, tak som sa "prestal ponáhľať." Príroda bola krásna. Dnes je sv. Tomáša, ktorý pochyboval. Tak som rozmýšľal nad svojou vierou a neverou. Bol to hlboký čas. Ako som spomínal, mal som sa dostať do O´Cebreiro kde sa stal Eucharistický zázrak. Tak som plný očakávania. Omšu som mal dnes sám na jednom odpočívadle. Dnes prichádzali aj nové bolesti do nôh, možno tým, že cesta je už viac zvlnená a treba ísť aj do kopcov. 

 

23. deň (4.7.)  Trabadelo - O´Cebreiro       trasa: 19 km  počasie: polojasno, 26°C

 

Ráno som si doprial spánok do 6:30. Vedel som, že idem len pár kilometrov a omša je až večer. Celý čas sa išlo do kopca (cca 1300 m.n.m.). Cesta bola krásna. Dnes som vstúpil do posledného regiónu na mojej púti Galície. Cesta je veľmi krásne upravená. V dome bol iba jeden brat, ktorí vedel iba po španielsky. Ako som vošiel do izby a pripravoval sa na sprchu vonku začala riadna búrka. Znovu ma to obišlo. Trochu som si pospal a šiel pozrieť dedinku. Večer bola omša. Počas nej sme dostali kameň so šípkou. Aby sme mali pamiatku na to, že Kristus nás vedie našimi cestami. Zotrval som aj pred relikviárom Kristovho tela a krvi. Stalo sa totiž, že na tomto mieste pôsobil jeden kňaz, ktorý mal pochybnosti o Eucharistii. Keď sa raz počas silnej búrky počas omše otvorili dvere a vošiel jeden roľník, kňaz si v duchu pomyslel, že čo vymýšľa ten človek. Odsúdil ho, že v takomto počasí ide z dediny len "kvôli" modlitbe. V tom sa na paténe objavilo namiesto chleba mäso a v kalichu namiesto vína krv. A kňaz pochopil a uveril v Eucharistiu. Pre mňa čas meditovať o mojej viere v živého Krista. 

 

24. deň (5.7.)  O´Cebreiro - Samos  trasa: 32 km  počasie: polojasno, 28°C

 

V noci znovu pršalo. Bol som pripravený, že môže aj počas dňa. Ale nestalo sa tak. Čakal ma zostup. Znovu nádherný výhľad na inverziu. Krásna zelená príroda a príjemný spev vtákov. Oproti "messete" (dlhá rovina o ktorej som písal v 10.-18. deň) je to iný zážitok. Aké nádherné sú Božie diela. Zmenila sa i príroda. Lesy sú viac hustejšie a zelenšie. Dokonca tu rastie veľa eukalyptov, čo je na Európu nezvyčajný strom. I každý jeden človek. Prechádzam dedinami a osadami, ktorými stovky rokov prechádzajú mnohí pútnici. Veľké tajomstvo histórie všade okolo. Množstvo životných príbehov. 

Nohy sú v poriadku i keď sa striedajú stúpania a klesania. Ale prichádza únava. Ozýva sa aj boľavý zub, ktorý som riešil pred odletom. Pijem vodu a chladím ho. Aj by som už rád jeden deň postál. Každý deň nové miesto, nový ľudia, nové prostredie, nová skúsenosť - to musí človek zažiť. Ale i napriek tomu v srdci zaznieva radosť z každého nového dňa.

Omšu sme mali s benediktínmi v ich kostole v Samos. Čo ma ale veľmi počas púte trápi, že veľa kostolov je zatvorených. A celkovo sa málo venuje pozornosť tomu množstvu pútnikov zo strany Cirkvi. Aspoň taký mám pohľad.

 

25. deň (6.7.)  Samos - Portomarín trasa: 36 km  počasie: jasno, 26°C

 

Dnes bol náročný deň. Veľa stúpaní a klesaní. Okrem toho už je na trase veľa "nových" pútnikov, ktorí sa pripájajú od Sarrie, lebo do Santiaga je už len cca 100 km. A podmienka pre získanie potvrdenia pre pútnika je min. 100 km, tak sa tu pripája veľa pútnikov, ktorí podľa mňa nepochopili pútnictvo. Sú totiž dosť hlučný a zhlukujú sa a tak som zvolil taktiku vždy ich "čim skôr" obehnúť, aby som sa mohol sústrediť na ticho a moje kráčanie. Okrem toho teplo a 36 km bolo únavných. Vnútorne som veľmi bojoval. Prišiel som do Portomarín. Krásne mesto na návrší. Je v ňom kostol, ktorý bol celý presunutý z údolia, lebo tu postavili vodnú nádrž, tak aby ho zachránili. Tiež som bol na omši, ktorá bola pohrebnou. Bolo viacej kňazov, ale neprišiel som na to, že prečo. Ale zvláštne bolo, že v kostole bolo cítiť takú zvláštnu "radosť" Asi to bol dobrý človek, ktorého pochovávali. Tešili sa, že je s Pánom. 

Večer ma čakalo prekvapenie. Ako som šiel spať nenašiel som svoj spacák. Prezrel som celú miestnosť. (trochu som aj buntošil, lebo niektorí už spali). Nenašiel som ho. Dokonca som prešiel celý dom, či niekde nie je. A nič. Keďže už bol večer a nebolo kde ísť, tak som sa rozhodol, že si dám dlhé nohavice a dlhé tričko a ľahol som si pod habit. Slúžil mi ako deka.

 

26. deň (7.7.)  Portomarín - Palas del Rei  trasa: 25 km  počasie: zamračené, 22°C

 

Ráno som ešte hľadal spacák. Viacerí už odišli tak sa mi hľadalo ľahšie. Ale nenašiel som ho. Aj som rozmýšľal či som ho nezabudol v Samos, ale to by som si všimol aj cestou, keď som otváral batoh, lebo som ho mal plný a keby som nemal spacák cestou, tak by som videl, že je prázdnejší. Tak som sa zmieril s tým, že niekde v Portomarín dostal počas omše "nohy". Našťastie stál len 15€ takže nie veľká škoda. Možno cestou nájdem obchod a kúpim niečo malé. Ale potešilo ma to, že mám miesto v batohu a je ľahší o 600g. Lebo chrbát už riadne bolel.

Dnes ma čakal ešte jeden výstup z 300m na 750m. Hore bola hmla a celkom to vyzeralo na výstup do neba. Spomenul som si znovu na Mojžiša. Ten ma sprevádza celou púťou. O 13:00 som stihol omšu v Palas del Rei. Je nedeľa tak bol plný kostol. Dnes bola aj procesia so sv. Krištofom, ktorého mali lanami uviazaného na streche auta. Takto s ním chodili po meste. Riadna fiesta.

Ja som chcel ísť ešte ďalej, ale nohy už nevládali. Bol som aj nervózny. Radšej som zostal a nachádzal pokoj. Chcel som kúpiť spací vak, ale nakoniec som si povedal, že vydržím pár dní bez neho. Spal som len pod habitom.

 

27. deň (8.7.)  Palas del Rei - Arzua           trasa: 28 km  počasie: zamračené, 22°C

 

Dnes som ráno stretol prvé dve Slovenky. Skôr ony sa mi priznali, že sú zo Slovenska. Vraj ma niekde zazreli a videli, že mam na batohu slovenský znak. Tak sa odvážili ohlásiť :)

Ony kráčali zo Sarrie. Celkom fajn sme porozprávali, ale keďže mali svoje iné tempo, tak som ich po pár kilometroch odbehol, lebo moje nohy trpeli, keď museli ísť inak, ako boli zvyknuté. Cesta je pestrá, veľa dediniek, ale veľa opustených domov. Posledný týždeň chodím len v sandáloch. Otlaky sa našťastie nehlásia. Ide sa fajn. Aj nohy sa držia.

Dnes som stihol omšu v Arzua. Stretli sme sa aj so Slovenkami, napriek tomu, že sú evanjeličky prišli na omšu. Vraj aj na Slovensku občas prídu na katolícku bohoslužbu. Už naozaj cítiť, že sme blízko Santiaga, je tu omnoho viac pútnikov a aj služby a servis je pestrejší. Ubytovanie je viac plné a sú to aj väčšie domy.

 

28. deň (9.7.)  Arzua - Monte de Gozo       trasa: 35 km  počasie: jasno, 26°C

 

Ráno som vyšiel o 6:00. Plán cesty bol 20 km, lebo som bol unavený, ale bol som otvorený tomu ísť aj viac, ak budem vládať. Cesta bola fajn. Znovu som chvíľku šiel so ženičkami zo Slovenska. Po 10 km som si urobil pauzu ako vždy a tak sme sa rozišli. Potom som šiel sám. Občas som stretal mladých z Južnej Korei s ktorými sme prehodili zopár slov. Počas dňa ma prekvapil Ewerton keď mi poslal foto, že je už v Santiagu pri hrobe sv. Jakuba. Takže ma "predbehol" iba o deň. Dúfam, že ho ešte stretnem.

Cesta bola ako húsenková dráha. Nohy unavené a ja som prehliadol odbočku k prvému cieľu na 20 km. Popravde ani som veľmi nehľadal :) keďže som chcel ísť ďalej. Tak ma aj potešilo, že som už bližšie k cieľu.

Príchod do Monte de Gozo (Vrch radosti) bol naozaj silný. Z tohto miesta je vidno už Santiago. Mal som veľkú radosť. Už len 5 km. To zajtra stihnem v pohode. Ubytoval som sa, opral som si veci, aby som prišiel čistí do cieľa. Prečítal som si znovu o Mojžišovi, ako aj on prišiel do svojho cieľa - do zasľúbenej zeme. I keď u neho je to veľmi mystický koniec. Ráno počas posvätného čítania bol Žalm 37 "Pánovi zver svoje cesty a Jemu dôveruj."   

Večer bola sv. omša v kaplnke sv. Marka na Monte de Gozo. Stretli sme sa aj s Dominikou, ktorú som stretol v 21. deň. Čo ma prekvapilo, že na omši sme boli asi 10 pútnici, pritom ubytovaných bolo isto viac ako 100 pútnikov. :(

 

29. deň (10.7.)            Monte de Gozo - Santiago de Compostela trasa: 5 km

 

Je ráno 5:45. Idem do Santiaga. Chcem prísť pred východom Slnka. Cestou idem sám a ďakujem Bohu za celý svoj život, za všetkých ľudí, za každý deň môjho života. 

Ešte pred príchodom na námestie mi začnú vlhnúť oči. Neviem či je to rosa, ale trochu to ide aj z vnútra.

Prichádzam na námestie o 7:00. Je prázdne. Až na dve osoby. Jedna je Ewerton, ktorý ma čaká. Skvelý chlap. Často sme sa stretali počas púte.

 

Santiago de Compostela - námestie

 

Mám napísať pravdu, neveril som, že to dám. V hlave som mal x možnosti, ako sem doputovať, ale až posledná bola, že prejdem celú cestu peši. Za 29 dní po viac ako 1 000 000 krokoch (779km). Sedím na námestí oproti Bazilike sv. Jakuba. Ešte je zatvorená.

Keď prišli bolesti pochopil som jednu vec, človek len potrebuje čas. Potrebuje sa oslobodiť od "tlaku" a kráčať svojím tempom. 

Cesta je cieľ. Toto som pochopil na tejto ceste. V hlave mám množstvo obrazov s púte A každý má výnimočné miesto v mojom živote. Tak ako aj život ktorý som doteraz žil. Najkrajší čas je prítomnosť. A preto naozaj cesta je cieľ. Potrebujeme len "čas".

Vidím postupne prichádzať ďalších pútnikov, mnohí majú väčšie bolesti prísť na toto miesto. Ja doteraz neviem pochopiť prečo sa moja cesta stala takou milostivou. Za 29 dní som nezmokol. Od prvej noci keď som zmokol vo Francúzku som už nemusel riešiť dážď. Pršalo za mnou i predomnou.

Je to veľká škola pokory komunikovať s Bohom. Iba vďaka Nemu viem kto som.

 

Život je cesta. ideš stretávaš ľudí, spoznávaš ľudí, opúšťaš ľudí. Niektorí sa stanú blízkymi, niektorí sa len mihnú a niektorí ťa sprevádzajú celú cestu, niektorí sú ti veľmi blízky, niektorí ....   dejiny idú, niekoľko dní, niekoľko rokov ..

Môžeme zanechať za sebou stopu, na zemi i v ľudskom srdci. Všetko toto tvorí dejiny. Zostáva na nás rozhodnutie, čo urobíme v "tejto chvíli". Kam, kedy a s kým sa rozhodneme ísť. Boh je s nami stále. Na každom kroku. On sa rozhodol. V Ňom dáva všetko zmysel. I naša smrť. Tak ako smrť sv. Jakuba. Zomrel, lebo veril Ježišovi. Vedel koho nasleduje a za kým kráčal.

 

O 12:00 som za zúčastnil sv. omše v kostole sv. Františka z Assisi, ktorej sa zúčastnilo množstvo pútnikov. Bazilika sv. Jakuba je v rekonštrukcii tak hlavné sv. omše bývajú v tomto františkánskom kostole, keďže je najväčší v Santiago de Compostela. Tu u bratov aj mám ubytovanie. Na omši som stretol aj nepočujúcich španielskych kňazov, ktorých poznám z Európskeho stretnutia v Prahe. 

Poobede som si šiel pozrieť Baziliku a išiel sa pomodliť k hrobu sv. Jakuba.

 

30. deň (11.7.)            Santiago de Compostela - Finistera

 

Choďte do celého sveta a hlásajte Evanjelium ... a budete mi svedkami AŽ PO SAMÝ KRAJ ZEME.

Dnes som sa autobusom presunul na samý "kraj zeme". Dlho sme šli popri pobreží. S autobusovej zastávky ma ešte čakal 3km výstup k majáku. Cítil som únavu, ale mal som čas. Finistera je veľmi očarujúca. Množstvo vody a vzduchu. Tajomstvo života. Čo všetko je za obzorom? Čo všetko je nad hladinou. A čo všetko sa ukrýva v hlbinách vôd. Je tam ukryté množstvo života.

Vybral som mobil a prečítal som Evanjelium o ohlasovaní. Dnes je to také symbolické. Je sv. Benedikta, patróna Európy. Aké je potrebné hlásať Evanjelium a objaviť krásu kresťanských hodnôt. 

Večer som sa vrátil k hrobu sv. Jakuba a bol som na večernej sv.omši u bratov v kostole sv. Františka z Assisi.

31. deň (12.7. 2019)   Santiago de Compostela - Madrid - Viedeň - Bratislava - Beckov

 

Čo všetko stihne človek za jeden deň? Všetko čo stihol za 30. dní a ešte viac.

Dnes ma čakal návrat na Slovensko. Ráno som slávil sv. omšu v kaplnke u bratov. Po raňajkách som sa zbalil a rozlúčil s bratmi a šiel som na letisko. Lietadlo zo Santiaga letelo do Madridu o 13:25. Vo mne bola otázka ako to bude s presadnutím v Madride, keďže som mal hodinu na presadnutie. Milé prekvapenie ma čakalo v Madride, lebo keď som vošiel do haly prišiel som na to, že vedľajším GATE nastúpim na nový let do Viedne. Nemusím nikam chodiť :) Vo Viedni som bol o 19:30 a bus do Bratislavy mi šiel o 20:00. V Bratislave som sa musel z chuti rozosmiať, pretože cestou začalo pršať a ja som musel po daždi prísť do kláštora. Tak predsa som ešte aj na záver zmokol. O 23:00 som bol už v Beckove. Za 10 hodín cestovania som "prešiel" vzdušnou čiarou 2500 km. Ale zažil som toho menej ako počas 30 dní na 779 km.

 

Dnes je 10.7.2020

Stále myslím na Camino.... každý deň. Neupozornili ma na to, že je to návykové a hrozí z toho závislosť. Hneď teraz by som šiel putovať. Hoc aj s tohto miesta a kamkoľvek. Putovanie je neoddeliteľná súčasť nášho života. Len uniká nám realita. Strácame a necháme si ukradnúť slobodu. Neprestávam putovať .... žijem ... lebo cesta je cieľ.

 

Na slávu Božiu, AMEN.

PS: ĎAKUJEM všetkým za podporu a to, že ste sa ocitli na mojej životnej ceste.