Treba sa nám neustále vracať
k tajomstvu Veľkopiatkového kríža, pretože bez tohto tajomstva nepochopíme
tajomstvo Kristovho zmŕtvychvstania.
Predstavme si samých seba
pred ukrižovaním Ježišom Kristom. Uvedomme si, že ON na seba prijal to, čoho sa
mi všetci obávame a čo my všetci odmietame: nahotu, vystavenie pohľadom
druhých, zraniteľnosť a neúspech.
On sa stal Baránkom, ktorý
odhaľuje to najhoršie a to najlepšie z našich duší tým, ktorí dokážu dostatočne
dlho na neho pozerať. Stal sa obrazom toho, čo aj dnes ľudia robia druhým
ľudom. On je obetou ľudskej zloby.
Keď sa zamýšľame nad tajomstvom
Kristovho vzkriesenia a ukončujeme 40 denné pôstne obdobie možno tak vnútorne
očakávame aj vonkajšiu zmenu. Túžime po tom, aby okovy Koronavíru, ktorí pre nás
vytvoril takmer ideálne podmienky pre pôst (odriekania) opadli. Odpovedzme si
úprimne na otázku: Vytvoril v nás aj postoj pokánia? Vnútornej premeny?
(metanoi)
Ak by sme chceli hľadať
paralelu medzi Ježišovým obdobím a našimi časmi možno budeme sklamaní, pretože
po Ježišovom vzkriesení nastalo takmer 300 ročné prenasledovanie kresťanov.
Ježiš a každý kresťan sa stal obeťou ľudskej zloby. Len preto, že Ježiš chcel,
aby sme ohlasovali Radostnú zvesť.
Po niekoľkých storočiach
"slobody" sa karta obrátila a aj kresťania sa stali tými, ktorí
prenasledovali a zabíjali. Vytvárali obete, ktoré sa stali Kristovi podobnými.
V kresťanoch sa prejavila zloba!
Ľudské dejiny nás učia, že v
každom čase (a teda aj dnes) musíme byť citlivý na to, že Kristus stále trpí -
pri zabíjaní malých nenarodených detí, v zneužívaných deťoch, v týraných
osobách, v hladujúcich, v osobách na okraji spoločnosti, v nedocenenosti
mladých ľudí, v ľuďoch ktorí nemajú primeranú mzdu za prácu (alebo aj vhodné
podmienky k práci), v nespravodlivo prenasledovaných, v opustených senioroch,
duševne trpiacich atď.
Lepšie pre nás je ak sme my
tí trpiaci a nie tí, ktorí vytvárajú utrpenie!
Do tohto celého zaznieva
Pánov hlas. POČÚVAJTE PÁNOV HLAS - NEZATVRDZUJTE SVOJE SRDCIA!!! ... NEBOJTE
SA! JA SOM TO!
To je pravá podstata, že
Ježiš ktorý trpel, zomrel a bol pochovaný vstáva k novému životu. Naša viera
nie je garanciou pozemského blaha a fyzickej nedotknuteľnosti pred bolesťou,
ale je zárukou večnej spravodlivosti.
Ježiš by mohol povedať: Ľud
môj, ja som s tebou, som tým, čo je v tebe KRÁSNE. Ja som tým, čo je v tebe
DOBRÉ a čo tak ničíš. Som tým, čo robíš tomu, ktorého máš milovať. Som tým,
čoho sa obávaš, tvoje najhlbšie, najlepšie a najviac obnažené ja. Bojíš sa
dobra. Bojíš sa mňa. Zabíjaš to, čo by si mal milovať.
Ježiš je v nás znovu
ukrižovaný ak nežijeme dobrotu, lásku a spravodlivosť. Počúvajme Jeho hlas: NEBOJTE SA! Dotknite sa mojich/svojich
rán.
Spomeňme si na Jeho slová na
kríži: "Odpusť im, lebo nevedia čo
robia."
Rozhodnime sa robiť dobro.
Skúsenosť nás učí, že to nerobíme. Mnohí svätci vyjadrili svojím životom
skúsenosť, že vedeli čo majú robiť a predsa to nerobili, ale snažili sa.
Vedeli, že majú plniť Božiu
vôľu, ale nie vždy to robili, ale snažili sa. Vedeli, že majú milovať a
nemilovali, ale snažili sa.
Robili čo vedeli a vládali.
S LÁSKOU. Krok za krokom. Verili tomu, že Boh je v ich srdci, konali pokánie
(menili zmýšľanie) a verili v Neho (v LÁSKU).
pozn.: v menšej úprave zaznela táto úvaha na Veľkonočnú vigíliu, 11.4.2020 v čase pandémie Koronavíru, farský kostol sv. Františka Xav., Uherské Hradište
Komentáre
Zverejnenie komentára